utorok, máj 23, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Stanislav Štepka

Stanislav ŠtepkaStanislav Štepka, 70+  
Stanislav Štepka sa narodil 26.7.1944 v obci Radošina ako tretie z piatich detí. V roku 1965 absolvoval Pedagogickú fakultu v Nitre a potom pôsobil do roku 1969 ako učiteľ v obci Bojná. V rokoch 1970-1975 vydával na podnet Milana Markoviča učiteľské noviny v Bratislave. V roku 1977 absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. V rokoch 1976-1983 pracoval ako redaktor a moderátor zábavnej relácie Variácie v Československom rozhlase. V roku 1963 založil Radošinské naivné divadlo.

Všetky hry ktoré sa v divadle hrali a hrajú napísal sám. Jeho nezabudnuteľní spoluherci boli pani Katarína Kolníková, Milan Markovič a Ján Melkovič. Ale v RND sa vystriedala a aj v súčasnosti hrá plejáda mnohých ďalších kvalitných umelcov. Prvé predstavenie divadla v decembri roku 1963, ktoré sa volalo Nemé tváre, alebo Zver sa píše s veľkým Z, nemalo veľký úspech. Ostatné hry však už boli úspešné. Pán Štepka ich napísal neuveriteľných päťdesiat. Kto by nepoznal hru JÁÁÁNOŠÍÍÍK (ktorá mala pred obnovením v roku 2000 neuveriteľných 501 repríz) alebo ČLOVEČINA, ktorá bola v roku 1973 aj sfilmovaná, rovnako ako ŽENSKÉ ODDELENIE a ČIERNA OVCA. Vydal aj knihu pre deti s názvom Lastovičie rozprávky. Hral vo viacerých slovenských filmoch a inscenáciách (napr. Sedím na konári a je mi dobre, či film Záhrada). Pán Štepka je jednou z najznámejších osobností slovenskej kultúry. Je vynikajúci scenárista, herec, spisovateľ, režisér a vedúca osobnosť Radošinského naivného divadla, ktorého predstavenia bývajú už dlhé roky permanentne vypredané a väčšina z nich dosahuje niekoľko stoviek repríz. RND pravidelne vystupuje na svojej stálej scéne v Bratislave (Škultétyho ul. 5), ale aj v divadlách po celom bývalom Česko–Slovensku a často i v zahraničí (USA, Kanada, Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, bývalá Juhoslávia...). Jeho mottom je: „Vždy som chcel robiť také divadlo, do ktorého by som rád chodil“.

   
 Jáááánošííík po 300 rokoch  Vancouver 2010

 

  • Ste bývalý učiteľ. Mnohí pedagógovia majú tendenciu mentorovať. Na Vašom rukopise to však nie je vidno. Musíte si na to dávať pozor, alebo ste neboli typickým pedagógom?

Sú také chvíle, keď sa v divadle príležitostne vo mne ozve aj pedagóg vo výslužbe. Ale, našťastie, zbadám sa. 

  • A predsa len ste pedagóg. Hoci neučíte na VŠMU, okrem toho, že vychovávate diváka (čo sa žiaľ napríklad naším televíziám nie veľmi darí), z Vášho divadla odišli desiatky mladých talentovaných hercov, ktorí si potom našli angažmán inde. Práve u Vás sa stali známymi, pri Vás sa veľa naučili. Ako to vnímate?

Som naozaj rád, že to bolo práve naše divadlo (a možno trochu aj ja), čo im dopomohlo k rozvoju  talentu. A počas tých rokov nebolo tých šikovných v našom divadle málo. Nedávno sme mali v RND pekné stretnutie ľudí, ktorých máme radi
(a oni nás); práve na spomínanú tému sme vtedy všetci spolu viedli príjemnú reč. Na  odchodoch mojich hercov kamsi inde mám tuším najradšej ich návraty „do rodného hniezda“.  

  • Ako deväťročný ste vstúpili na dosky (možno v tom miestnom divadle ani neboli dosky), ktoré znamenali vtedy ešte malý svet v Radošine. Dnes hádam  nie je Slováka, ktorý by tú dedinu nepoznal. Hoci tam má divadlo bohatú tradíciu, Vy ste ju preslávili. Ako sa cítite, keď sa do nej vraciate?

Každý rok pred Vianocami sa v Radošine stretáme s rodákmi na Radošinských Vianociach – a sú to krásne dvojdňové stretnutia ľudí naozaj blízkeho druhu. V Radošine je dlhoročná ochotnícka tradícia, v ktorej teraz úspešne pokračuje miestny súbor Hlavina – organizátor spomínaných vianočných stretnutí. Teší ma, ak je niekedy prítomnosť krajšia ako minulosť.

   
 Len tak prišli  Človečina

 

  • Rád spomínate na otca a mamu. Ako by zareagovali Vaši rodičia, keby sa dnes ocitli na jednom z Vašich predstavení?

Hoci spočiatku bola matka k môjmu divadlu dosť odmeraná, neskôr však mala k RND veľmi pozitívny vzťah. A otec takisto. Iste by si teraz hádam aj chvíľami poplakali. Ako napríklad pred pár rokmi na premiére mojej autobiografickej hry Ako som vstúpil do seba.

  • Hoci sú Vaše hry intelektuálne, sú o prostom slovenskom ľude, o národnej mentalite. Repliky v nich sú akousi Slovenskou akadémiou viet. Mnohé zľudoveli. Písali ste ich s tým vedomím, aby zľudoveli, alebo sa to prihodí náhodne?

Ďakujem, to ste ma potešili, teda tým výrazom Slovenská akadémia viet. Ale verte, nikdy som nepísal s vedomím, aby moje vety či výroky zľudoveli, ale skôr vznikali s predstavou, aby som trochu potešil seba, blízkych, keď budú čítať text, no a, samozrejme, mojich hercov a predovšetkým našich divákov. Poteší ma, keď vznikne na javisku tvorivá atmosféra (napríklad včera v Leviciach sme niečím takým potešili aj divákov). Improvizoval som v Polooblačne: „Som silný. A viete prečo? Lebo každý deň objímam stromy. A tak pevne a prudko, až mi jeden včera povedal: Už hádam stačilo...!“

  • Máte jeden písací stôl, alebo ich je viac na viacerých miestach?

Mojím písacím stolom bol dlhé roky kuchynský stôl u matky v Radošine. Matka varila, spomínala a ja som písal. Teraz mám dva písacie stoly: jeden radošinský v našom letnom dome a druhý v bratislavskej pracovni. Sedí sa mi za nimi, ale aj pracuje, dobre.

  • Na Vašich divadelných hrách je vidno, ako sa skutky doby vracajú po špirále. Mýlim sa, ak si myslím, že aj staršie hry by sa dnes dali hrať takmer s miniatúrnymi úpravami?

A viete, že o tom teraz v divadle častejšie uvažujeme? Ba dokonca rozmýšľame o tom, či niektoré hry neuviesť v novom vydaní. Ak sa takto rozhodneme, dáme vám hneď vedieť.

   
 So Zuzkou Krónerovou  Polooblačno

 

  • Schvaľovacím komisiám za socializmu ste museli klať oči vari všetkými Vašimi predstaveniami. To musel byť riadny folklór, ktorý ste pri tom zažili. Nedala by sa o tom napísať divadelná hra?

V hre Veľké ilúzie (a teraz najnovšie v aj trpkej komédii Sčista-jasna) hovoríme na javisku aj o tomto smutnom, ak nie až desivom socialistickom období, keď sa schvaľovali (a dosť často neschvaľovali) texty, ba dokonca už aj hotové inscenácie. Dnes to znie naozaj ako starý a, s prepáčením, prašivý folklór, na ktorom sa dá iba pousmiať, ale čo by už nikto nechcel znovu zažiť. 

  • V hre Jááánošííík po tristo rokoch zaznie, že to bol kriminálnik... My asi nevytriezvieme nikdy z jeho „odkazu“, ktorým motivuje náš pospolitý ľud, však?

Zbojník Juraj Jánošík je legenda. Ako literárna či folklórna figúra či legenda je Jánošík pekná  postava a lákavá téma. Opakujem to slovo – legenda. Legendy sú pekné dovtedy, kým sú legendami. Horšie to začne byť vtedy, keď sa do legendy začne napchávať ideológia či niečo iné.

  • Štátne divadlá zväčša nemajú svojho stabilného diváka. Ten si vyberá jednotlivé hry a podľa toho navštívi to-ktoré divadlo.  Ale u Vás je to iné – máte svoje publikum, priam fanúšikov. Kto je divák RND „na ktorého to slovo padne“?

Hádam každý, kto prichádza do nášho divadla a odchádza z neho s dobrým úmyslom.  

  • Jedna provokatívna otázka:  Oslávili ste sedemdesiatku. Na javisku ste stále vo forme. Nestane sa vám, že máte okno?

Zatiaľ sa to nestáva. Či sa mi to nestane – ktovie?

  • Vlani ste oslávili polstoročie RND, no Vaše deti nehrajú divadlo, hoci k nemu majú blízko. Priali by ste si, aby raz štafetu Radošinského naivného divadla prevzali Vaše vnúčence?

Želal by som si to. Ale viete, aké je so želaniami...

  • Sme apolitický portál a pokiaľ viem, ani Vám politika príliš nevonia. Nelanárili Vás do politiky? Nemali ste niekedy také nutkanie do nej vstúpiť?

Politické ambície – to nikdy nebol a ani nie je „predmet môjho záujmu“.  

  • Náš portál je pre zrelých ľudí. Čo by ste odporučili staršej generácii?

Možno návštevu nášho divadla. Pokúsime sa na javisku dopovedať aj to, čo sme v tomto rozhovore miestami iba naznačili.


Ďakujeme za rozhovor, želáme Vám pevné zdravie a ešte kalamár plný atramentu, aby aj naďalej vznikali také kvalitné hry z Vášho pera ako doposiaľ.

Zhováral sa Rasťo Nakládal

Fotografie: Webová stránka RND

Zobrazené 1946 krát Naposledy zmenené piatok, 26 december 2014 16:47
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama