piatok, december 15, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Jozef Lipták

Jozef Lipták, 65+
Vyštudoval jadrovú fyziku na Fakulte technickej a jadrovej fyziky ČVUT Praha a Fyzikálnej fakulte Moskovskej štátnej univerzity M.V.Lomonosova v Moskve.  Titul CSc. získal na Matematicko–fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1981. Titul RNDr. získal na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe v roku 1982 a titul Ing. v roku 1983 na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave.  Docentom sa stal v roku 1988 v odbore knižničná a informačná veda na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Po skončení vysokej školy nastúpil do zamestnania na Katedre teoretickej fyziky vtedajšej Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ako odborný asistent. Kandidátsku prácu „Integrály podľa dráh v kvantovej mechanike„ obhájil v roku 1981 na Matematicko–fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.  V rokoch1979-1986 pracoval v Československom stredisku pre životné prostredie v Bratislave na vypracovaní „Informačného systému RVHP pre životné prostredie INFORMOOS“. Od roku 1986 pôsobil ako pedagóg na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

   

V rokoch 2003 až 2008 bol vedúcim katedry. Popri tom v rokoch 2006 a 2008 prednášal na Kurskom institute menedžmenta i biznesa (MEBIK) v Ruskej federácii o aplikácii matematickej  štatistiky a informatiky pre podnikanie. 
Jozef Lipták sa zaoberal a naďalej zaoberá zlepšovateľstvom a patentovými informáciami, ich úlohou  v priemysle a aj využitím matematických metód v podnikaní. Ako aktívny vynálezca má patentované úžitkové vzory v SR, Česku a v Poľsku. Na základe jeho patentu sa vyrábajú v Poľsku zubné jednorazové odtlačkové lyžice pre zubných lekárov. Seniorom, najmä vynálezcom, pomáha hlavne v ich príprave na využívanie informačných technológií a internetu. V tejto oblasti bol v spolupráci s Univerzitou Ulm, Univerzitou tretieho veku na Univerzite Komenského v Bratislave a ďalšími európskymi  univerzitami a inštitúciami riešiteľom niekoľkých medzinárodných grantových úloh Európskej únie.  Vo voľnom čase sa venoval a venuje horolezectvu. Do roku 2008 pôsobil ako cvičiteľ horolezectva v horolezeckom klube HK Filozof Bratislava, kde je aj podpredsedom klubu. Jeho koníčkom je kreslený humor, v ktorom získal mnohé ocenenia na výstavách doma aj v zahraničí - od Montrealu v Kanade, cez Taliansko, Turecko, Anglicko a samozrejme Slovensko. Aby toho nebolo málo,  venuje sa aj umeleckému spracovaniu krištáľového skla. Jeho krištáľové plastiky sa nachádzajú od Slovenska, USA, Kanady, Japonska, Saudskej Arábie, skoro po celom svete. Udeľujú ich tiež aj ako ocenenie „Hercova misia“ na Filmovom festivale ArtFilmFest v Trenčianskych Tepliciach. Vlastnia ich také známe osobnosti, ako sú napr. herečky Sophia Lorenová, Catherine Deneuveová, Geraldine Chaplinová, Claudia Cardinale, sir Ben Kingsley, Omar Sharif, János Bán, Jean Paul Belmondo, Miroslav Donutil, Zdeněk Svěrák a ďalší. Tiež  Christiaan Barnard – kardiochirurg, ktorý ako prvý uskutočnil operáciu srdca, či bývalý predseda Medzinárodného olympijského výboru Juan Antonio Samaranch, atď.  

  • Mať taký široký záber záujmov si vyžaduje dokonale vedieť narábať s časom. Ako sa to dá?

Na túto otázku asi neviem dať úplnú odpoveď. Som od malička zvedavý. Netrávim veľa času pred televízorom, v krčme pri jalových rečiach či pasívne na štadióne na futbale. Pravidelne aktívne športujem. Robil som horolezectvo, chodím plávať, behávam, lyžujem, chodím do prírody okolo Bratislavy a po Slovensku a tiež dosť pravidelne všeličo vymýšľam. Tá pravidelnosť je asi tiež veľmi dôležitá. Hoci som aj často lenivý. Ale aj keď akože nič nerobím, mozog pracuje autonómne, nezávisle na mojej lenivosti. Takže niektoré veci sa riešia samy. Možno to poznáte zo školy, keď ste nevedeli niečo večer vyriešiť a ráno ste sa zobudili a už ste to vedeli. Tiež si často nápady a riešenia zapisujem na malé papieriky, ktoré nosím v peňaženke alebo aj na kúsok novín a doma si ich prepisujem do hrubého zošita s nápisom „Nápadník nápadov“. A ono sa toho časom potom nazbiera dosť. Okrem nakreslených vtipov – obrázkov mám doma napríklad zapísaných asi dvetisíc nápadov na vtipy, ktoré som ešte nenakreslil, možno viac ako sto nápadov na patenty, na texty poviedok, ktoré už nepíšem, nápady na lezenie či turistiku s plánmi kedy a ako ich realizovať. Ale hlavne sa snažím veci dokončovať – držím sa toho starého latinského hesla „Iucundi acti labores – Len dokončená práca poteší“. Niektoré veci robím postupne aj desať rokov a viac. Ale dokončujem ich. To je hlavné. 

   
 S herečkou Claudiou Cardinale  S pani Emíliou Vášaryovou a pánom Josefom Abrhámom

 

 

  • Veď toľko úspešných činností si inak vyžaduje viac ľudských životov... 

Nuda je strašná vec. Veľa ľudí dokáže presedieť pred televízorom celé hodiny a dni a neurobiť nič. Veľa odborníkov na všetko dokáže v krčme presedieť tiež celé hodiny a dni a pri pive vyliezť na Mount Everest za deň aj trikrát hore a dole. Hubou. Ale na najbližší kopček za domom ešte možno nikdy v živote nevyliezli. Z lenivosti. Pritom stačí len zdvihnúť svoj ctený zadok, resp. pohnúť trochu mozgové závity, ak ich ešte majú. Ja sa nechcem nudiť. Tak vymýšľam. A pracujem... 

  • Ste jadrový fyzik a vynálezca. Driemal tento fenomén vo vás už od detstva?

Bol som vždy zvedavý. Chcel som veľa vedieť. Moja staršia sestra chodila do školy, a tak som sa naučil od nej ako štvorročný čítať. U nás v Hornom Srní vtedy otvorili nový Výskumný ústav maltovín, kde začal v laboratóriu pracovať aj môj otec. Riaditeľ ústavu sa mi často venoval a dokonca mi umožnil chodiť študovať ako žiakovi do ich odbornej knižnice. Som mu za to vďačný. Na základnej škole - osemročenke sme mali vtedy od prvej triedy veľmi dobrých učiteľov, ktorí veľa vedeli a ktorí sa nám venovali. Riaditeľ školy učil kedysi dávno ešte moju mamu a záležalo mu na nás. Rád som chodil do školy. A mali sme aj v siedmej a ôsmej triede dobrého učiteľa fyziky. Jeho syn začal chodiť na strednú školu do Prahy na fyziku. Tak som sa tam dva roky po ňom prihlásil aj ja. A prijali ma. Hoci rodičia neboli v žiadnej strane.  

   
 Herci - sir Ben Kinsley a Miroslav Donutil  S pánom Donutilom

 

 

  • Ste aj úspešný karikaturista. Umelec a vedec – dopĺňa sa to, alebo to nejako súvisí? 

Škola, dobrá škola, vás naučí určitému spôsobu myslenia. Ale aj modelom ako vidieť a chápať svet. Aj modelom myslenia a logike, ako riešiť odborné problémy z tohto sveta. A potom začnete chápať veci inak, s nadhľadom nad problémami. Zistíte napríklad, ako sa dajú veci netradične vylepšovať. Vznikajú patenty. Vznikajú aj vtipy. Zistíte tiež, že dobrý vtip je niekedy len trošičku niekam inam posunutá realita. Tak ako krivé zrkadlo je tiež len trošičku posunuté zrkadlo. Ale ten obraz, tá karikatúra, stojí za to. A ďalej aj vedci, fyzici, sú ľudia. Vedia sa tiež zabávať a užívať si života. Vedia si aj vypiť, aj sa zamilovať, aj si uťahovať z kolegov, uťahovať si zo života, majú radi umenie, krásno. To patrí k rovnováhe. Veď inak by sa z tej vedy mohli aj zblázniť 

  • Ako ste sa dostali k horolezectvu?   

Pochádzam z obce Horné Srnie, kde je cementáreň a samozrejme aj veľký kameňolom. V kameňolome som ako chlapec lozil po skalných stenách v červených trenírkach naboso. Starší chlapci, ktorí pásavali kravy, mali čierne zápalné šnúry a červený strelný prach Danubit, ktorý vždy zostal po odstreloch v kameňolome. Ale nemali rozbušky, aby to aj buchlo. Vyliezť stenu v kameňolome a získať, úspešne „šlohnúť„ mínerovi, inak otcovmu bratovi, rozbušku zo zelenej plechovej škatuľky, kde si ich chránil, bola jediná cesta. Tak som lozil stenu kameňolomu. Bez lana, sólo, bosý... a mali sme rozbušky. K poriadnemu lezeniu som sa dostal až na Filozofickej fakulte UK, kde ma po štyridsiatke zverbovali do horolezeckého klubu HK James Filozof. Tam som sa naučil aj traverzovať, techniky lezenia, viazať uzly, istiť sa, predvídať veci, trochu lezeckej rutiny a veľa nového a dobrého z horolezectva. Nikdy som však nebol a nie som nejaký dobrý alebo super. Poznám osobne veľa, veľa  omnoho lepších horolezcov ako som ja. Aj u nás v klube. Vážim si ich a držím im palce. Ja ešte lozím stále pre potešenie. Pokiaľ zdravie dovolí. 

  • Aby toho nebolo málo – dokážete robiť nádherné veci so sklom. Dokonale ste využili optické vlastnosti krištáľu. Okrem svetoznámych celebrít, ktoré ich vlastnia – vraj je jedna milá príhoda aj s pánom Zdeňkom Svěrákom... 
       
     Parta horolezcov So Zdeňkom Svěrákom a Ivanom Kluvánkom - bývalým reprezentačným trénerom horolezcov

Príhoda s režisérom Zdeňkom Svěrákom na filmovom festivale ArtFilmFest v Trenčianskych Tepliciach urobila pre reklamu tohto festivalu viac ako mnohé reklamné akcie. Ocenenie „Hercova misia“ na ArtFilmFeste je z krištáľového skla. Je to dosť ťažká plaketa, ktorá má svoju zotrvačnosť. Uložená je v kazete, kde je zaistená, upevnená dvoma gumičkami. Teda doteraz bola upevnená dvoma gumičkami. Za 16 či 17 rokov sa ju nikomu nepodarilo rozbiť. Až Zdeňkovi Svěrákovi. Svěrák nie je fyzik, on je veľký umelec. On toho veľa o zotrvačnosti ale asi nevie. Mával na pódiu ocenením, až sa pretrhli gumičky, ktoré ho držali a krištáľová plaketa sa rozbila. Teraz tam dávame tri gumičky. Tú tretiu gumičku voláme pracovne „svěrákovka“.  

  • Neviem, či nám to čitatelia uveria: ste aj liečiteľ-psychotronik. 

Neviem ako sa to nazýva. Nikdy som neveril na „prútkarenie“. Až raz náhodou, keď som sa počas prázdnin zo strednej školy v Prahe doma vysmieval oveľa staršiemu prútkarovi, ten ma chytil pod krk a rozčúlený mi dal do ruky vŕbový prútik, kúštik papiera s plánom jeho dvora a tužku. A prikázal mi chodiť postupne po dvore a zaznačovať si na papieri miesto, kde mi prútik ukáže dole k zemi. A čuduj sa svet, ono to fungovalo. Aj proti mojej vôli. Len ja som si dovtedy ako namyslený hlupák myslel, že všetkému rozumiem. Takže odvtedy s pokorou beriem na vedomie a viem, že prútkarenie funguje. Len doteraz neviem ako. Všetci posmeškári prútkarenia by si to mali tiež osobne vyskúšať, tak ako ja. Veci treba overovať a preverovať. Ak fungujú, tak sú. Aj keď je to možno v rozpore s našimi predchádzajúcimi hypotézami. Nemáme predsa patent na rozum.  Rovnako som sa dostal náhodou k energiám, ktoré ľudia vyžarujú a k ich pôsobeniu na človeka a liečenie problémov či chorôb dodávaním energie. Myslím si, že každý človek takto vyžaruje. Kedysi dávno za pomoci svojich  rúk diagnostikoval a liečil ľudí môj priateľ, farár v Horných Lefantovciach, Vilo Gabriel, rodák z Dolnej Súče. Žiaľ, umrel mladý na vyčerpanie vo veku 49 rokov. Ja som mal šťastie, že som v roku 1993 stretol v Bratislave Rusku Ľudmilu Conevovú, ktorá sa týmto veľmi úspešne zaoberala. Tá mi počas testov na Slovensku v Štátnej nemocnici v Bratislave povedala, aby som sa tomu venoval, že vraj mám v sebe veľkú silu. A otvorila mi hlavu. A od tej doby beriem energiu z Vesmíru a rozdávam ju ľuďom. Tým to pomáha. Ľudia sa vyliečili. Ale väčšinou ich posielam k odborným lekárom, pretože si nemyslím, že len energie by im pomohli. Treba často aj odbornú liečbu a lieky. Lieky a energie dohromady vytvárajú synergetický efekt a úspešnú liečbu aj ťažko vyliečiteľných stavov pacientov. Faktom je ale, že doteraz nevieme, ako to presne funguje. Čo ma ako fyzika hnevá. Špekulovali sme nad tým s mnohými mojimi kolegami lekármi a fyzikmi. Zatiaľ sme neprišli na koreň veci. Spolupracujem aj s ďalšími odborníkmi a skúšame tento jav vysvetliť. Ja totiž neverím na žiadne zázračné vyliečenia. Neverím na žiadne zázraky. Som fyzik. Cítim sa stále jadrovým fyzikom. Hľadám prírodovedecké vysvetlenie. Existujú príčiny a následky. Nemám preto rád ani hlúpe reči všelijakých šarlatánov a klamárov okolo toho, ktorí chcú len zarábať na pacientoch. A na druhej strane nemám rád ani hlúpe a výsmešné reči mnohých nadutých lekárov, ktorí by sa radi hrali na malých bohov na Zemi a pritom sú neznalí problematiky. Ono to ľuďom pomáha. Vyliečia sa. Len nevieme prírodu toho procesu. Treba hľadať fyzikálne a biologické riešenia v spolupráci fyzikov, lekárov, biológov, matematikov, chemikov a ďalších odborníkov. Problémy sú na to, aby sa riešili. Toto je veľká výzva na hľadanie riešenia. 

Vďaka Vám za rozhovor, v mnohom ste nepriamo poradili čitateľom nášho portálu, najmä tým starším, že netreba nečinne (často lenivo) vysedávať, alebo polihovať, ale treba svoj životný potenciál naplno využiť. 

Zhováral sa Rasťo Nakládal

Zobrazené 1829 krát Naposledy zmenené piatok, 26 december 2014 16:46
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama