utorok, máj 23, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Prof. MUDr. Fedor Šimko CSc.

Prof. MUDr. Fedor Šimko, CSc., 55+
V roku 1981 ukončil štúdium na Lekárskej fakulte UK v Bratislave a nastúpil na Ústav patologickej fyziológie, kde pôsobí dodnes. Má atestácie z internej medicíny a kardiológie. Ako jeden z mála slovenských lekárov získal Humboldtovo štipendium. Absolvoval dlhodobé pobyty na popredných univerzitách v Berlíne, vo Viedni, v Zurichu, v Gottingene, v Prahe a Heidelbergu. Je autorom mnohých publikácií v prestížnych vedeckých časopisoch i autorom vysokoškolských učebníc ako odborník v oblasti experimentálnej a klinickej kardiológie. Za publikácie v renomovaných svetových časopisoch dostal viacero ocenení (3x cenu rektora UK, 2x cenu slovenskej fyziologickej spoločnosti, Guothovu cenu Prezídia Slovenskej lekárskej spoločnosti, 2x Cenu Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti, Cenu Slovenskej internistickej spoločnosti, Zlatú medailu LF UK). V roku 2000 bol menovaný profesorom v odbore normálna a patologická fyziológia ako jeden z najmladších profesorov medicíny (43 ročný) na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

V roku 2008 mu bol udelený titul Vedec roka Slovenskej republiky za mimoriadny, medzinárodne uznávaný prínos v oblasti nových prístupov k liečbe esenciálnej hypertenzie, za originálne experimentálne práce z oblasti hypertenzného a zlyhávajúceho srdca a za vynikajúcu reprezentáciu slovenskej vedy v zahraničí. Prof. Fedor Šimko považuje boj s vysokým tlakom za jednu z priorít zdravotníckej starostlivosti na Slovensku. 

  • Si úspešný a uznávaný aj mimo našej krajiny. Ale ako sa dá robiť veda na Slovensku?

Za  posledné  desaťročia  sa  podmienky  na  realizáciu  výskumu  na  Slovensku  výrazne  zlepšili
a špičkové výskumné centrá svojím vybavením, grantami a možnosťou medzinárodnej spolupráce môžu konkurovať zahraničným. Ja so svojim mikrotímom nemôžem takýmto naším centrám vybavenosťou a financiami konkurovať,  a predsa sme v rankingu opakovane zaraďovaní k tým najlepším.  Závisí  to  nielen  od  možstva  prostriedkov  na  výskum,  ale hlavne  od atrativity témy
a spôsobu jej spracovania a interpretácie výsledkov. Nielen analýza na molekuly môže priniesť dôležitý výsledok, inšpirácia je rovnako dôležitá... Na druhej strane je pravdou, že ohodnotenie našich vedeckých pracovníkov zaostáva za svetovým priemerom, mladí odchádzajú na skusy do zahraničia, kde sa výborne osvedčujú a často tam zostanú. To ma trápi najviac. Získať skúsenosti vonku, to áno, ale potom ich treba zužitkovať aj doma. Mozgový potenciál je to najdôležitejšie, čo si každá vyspelá krajina chráni.

  • Tvojou špecializáciou je výskum hypertenzie a srdcového zlyhania. Dá sa zlyhaniu srdca predchádzať?

Teoreticky sa dá zabrániť každému ochoreniu. Najčastejšou príčinou zlyhania srdca, ktoré sa po sedemdesiatke vyskytuje až u 15 % ľudí, je hypertenzia a ischemická choroba srdca. Správnou životosprávou sa dá nástup hlavne hypertenzie oddialiť, a keď už vznikne,  dôslednou terapiou sa  dajú oddialiť komplikácie, teda aj srdcové zlyhanie. Avšak narastanie kardiovaskulárnych ochorení súvisí hlavne s opotrebovaním ciev, to je výrazne determinované vekom,  a preto predstava eliminácie kardiovaskulárych udalostí by bola naivná - starne organizmus, starnú cievy... ale faktom je, že by mohli starnúť pomalšie.

  • Vo svojich prácach uvádzaš, že pri liečbe hypertenzie by sa mohol používať melatonín (hormón spánku). Môžeš to bližšie vysvetliť?

Problémom liečby hypertenzie je skuočnosť, že aj keby sme dosiahli optimálne hodnoty krvného tlaku, prognóza nositeľa hypertenzie je stále horšia ako u človeka, ktorý hypertenziu nikdy nedostal...Preto sa hľadajú látky, ktoré okrem redukcie tlaku robia aj niečo naviac, teda znižujú výskyt kardiovaskulárnych udalostí viac, ako len redukciou tlaku. Melatonín je prirodzenou látkou tela, ktorá reguluje tzv. cirkadiánne rytmy – teda zabezpečuje pravidelné kolísanie intenzity rozličných fyziologických funkcií v závislosti od striedania svetla a tmy. Má množstvo potenciálne užitočných vlastností, ktoré by mohli pôsobiť protektívne  pri plejáde kardiovaskulárnych ochorení vrátane hypertenzie. Myslím, že jeho najreálnejším benefitom je, že sa pravdepodobne podieľa na prirodzenom rytme kolísania krvi, keď v nočných hodinách (kedy je hladina melatonínu ďaleko najvyššia) dochádza za fyziologických okolností k redukcii tlaku až o 10-20%. Nedostatočný pokles týchto nočných hodnôt tlaku tzv. non-dipping je podobne rizikový ako denná hypertenzia. Okrem zabezpečenia tohoto fyziologického nočného poklesu chráni aj srdcový sval pred štrukturálnou prestavbou a výstelku ciev-endotel pred jej poškodením. Samozrejme, táto “pleiotropia” neznamená žiadnu mágiu, zázračné lieky neexistujú.

  • Náš portál je pre zrelých ľudí. Sú starší ľudia Tvojimi potenciálnymi pacientmi, alebo je hypertenzia len výnimočná?

Prevalecia hypertenzia je asi 25% v celej populácii, ale u ľudí nad sedemdesiat rokov je výskyt až 90%. V tom je jej atraktivita. Aj malý dosiahnutý benefit - napr. redukcia tlaku o 5-10 mmHg môže mať z populačného hľadiska veľký benefit, keďže ovplyvní prakticky všetkých. Celonárodný program kontroly hypertenzie v USA nastal v 70-tych rokoch a v 90-rokoch minulého storočia priniesol úspech vo výraznej redukcii cievnych mozgových príhod. Redukcia solenia a akcelerácie fyzickej aktivity sú opatrenia v životnom štýle, ktoré sú nielen celoplošne účinné, ale populáciou akceptovateľné.

  • Si vášnivým rybárom. Je to pre Teba šport, alebo relax?

Dúfam, že dosiahnem situáciu, keď budem môcť pol roka robiť výskum a pol roka chytať ryby, keď nie po celej Európe, tak aspoň po celom Slovensku. Som od detstva súťaživý typ. Chytám  takmer výlučne na vláčenie - dostať rybu na kus plechu mi pripadá vzrušujúce. Samozrejme, ide mi len o to, rybu prekabátiť – a potom hned pustiť. Ide o radosť z víťazstva a nie o decimáciu rýb. Vždy ich púšťam, veď ryby a rybári sú na jednej lodi. Teší ma, že tento prístup si osvojil aj môj rybáriaci syn, ktorý priam neznáša, keď vidí z tašky niekomu trčať chvost chytenej obete.

     

 

  • Čo sa udeje so srdcom rybára, keď sa na udici objaví napríklad veľký sumec? Nezvýši sa tlak, pulz a čo ja viem čo ešte?

Veru v mladosti som mal pri riadnom zábere rozbúšené srdce a keď sa mi úlovok odtrhol, náramne som to prežíval. Dnes? Vôbec nie. Aj keď ťahám veľkú rybu, som úplne kľudný, a keď sa oslobodí, som dokonca rád. Aj tak všetky ryby púšťam. Ty to Rasťo, ako športovec, dobre poznáš, je to obyčajná adaptácia na stres  -  bežný stresový impulz nevyvolá excesívnu reakciu, možno mierne zvýšenie tlaku a pulzu, viac nič. Alebo je to už vekom??

  • Takže hormón šťastia (endorfín)  je silnejší ako pozitívny stres?

Bez stresu by bol život nudný. Všetci vedia, že vyplavenie adrenalínu a noradrenalínu zvyšuje riziko vzniku infarktu, porúch rytmu a dokonca náhlej smrti.  Pritom takýmto rizikám sú vystavení viac tí, ktorí dramatické udalosti len pozorujú, ale sami sa na nich nezúčastňujú – napr. športoví fanúšikovia. A predsa stres aktívne vyhľadávame, na adrenalínové športy  sa vydávajú značné financie. Jednoducho, stereotyp a nuda je pre človeka ťažšie akceptovateľná ako riziko sprevádzajúce stresovú reakciu. Nie sú to len endorfíny, ale aj kortikoidy a možno samotný adrenalín majú euforizujúci vplyv.

  • Pravidelné meranie tlaku je určite dôležité. Ale čo ďalej? Ovplyvňuje vysoký tlak športovanie, životospráva (strava, fajčenie, alkohol, stres...)?

Diagnostika a kontrola krvného tlaku sú základom pre ďalší postup, ale samozrejme, sami o sebe riziko neznižujú. Dôsledná terapia znamená v literatúre dosiahnutie tlaku pod 140 systolu a pod 90 diastolu. V skutočnosti by mal byť cieľom optimálny tlak, ktorého hodnoty sú podstatne nižšie – pod 120/80 mmHg. Je pravdou, že životospráva hrá dosť značnú úlohu. Diéty však nefungujú, obezita sa takmer nedá liečiť. Ale fajčenie, alkohol a solenie sa dá eliminovať zo dňa na deň. Pacient, ktorého včera priviezli s infarktom, neraz na druhý deň povie: Alkohol a cigerety som úplne vypustil. Kedy ste prestali? No, včera - znie bežná odpoveď.  Je dobré vzdať sa zlozvykov pred vznikom porážky alebo infarktu a nie až keď život visí na vlásku. Ďalšia vec, ktorá neuveriteľne pomáha, je pravidelná fyzická aktivita. Sympatikový systém sa pri pravidelnom športovaní utlmí, ale aj funkcia ciev sa zlepší. Benefit pravidelného pohybu je obrovský, a pritom málokto ho robí. Dôvod? Nechce sa... Stav zdravia je daný stavom ciev a tie môže dlhodobo ovplyvniť len  pacient sám, lekár len odporúča. Ľudia si musia uvedomiť, že sú hospodármi vlastného zdravia a nesú zaň zodpovednosť.

  • Si nielen vedec, ale aj vysokoškolský pedagóg a robíš aj praktickú medicínu. Dá sa to všetko skĺbiť?

Teraz som už viacero vecí zmiernil a vypustil, ale roky to bolo dosť hektické. Stále som mal pocit, že mám byť niekde inde – kontinuálne som naháňal čas: buď kvôli  klinike alebo pre výskum. Ale faktom je, že bez internej medicíny by som zďaleka nemal prehľad, čo je dôležité vo výskume. Aj keď je veda zameraná na gény a molekuly, dominantným cieľom musí byť benefit pre človeka.
K tomu mi klinika pomohla asi najviac.

  • Raz si citoval tenistu Jana Kodeša, wimbledonského víťaza, že nie je umenie presadiť sa, keď sa všetko darí, keď loptička padá presne na raketu, počasie je ideálne, ale treba sa pokúsiť o najlepší výsledok, aj keď je všetko proti hráčovi... Čo si tým myslel?

Normálne je, že sa nedarí. Nie, že by bolo niečo zle pripravené alebo urobené, ale všetko ide akosi naopak. Vtedy sa môže zdať, že všetko je inak, ako si človek predstavoval. Nie je to však vždy tak. Nejaký detail možno zlyhal, ale principiálnej myšlienke treba veriť a skúšať to znova a znova a znova. A keď to nejde, tak o pol roka to skúsiť opäť, možno len  trocha inak.

     

 

  • Mal si skvelých rodičov. Akú rolu zohrali v tvojom nasmerovaní do života?

Aby som Ti vrátil kompliment na rodičov, viem, že aj Ty si mal vynikajúcich rodičov, vlastne o Tvojej mame to ešte platí.  Nuž,  moji  rodičia  boli pre  mňa takí skvelí,  že boli mojím vzorom
a ovplyvnili mňa aj môjho brata  skoro vo všetkom. Dnes mi to pripadá, akoby moji rodičia boli z inej dimenzie. Skromní, múdri, pracovití, nikdy sa nevzdávali. Pripadá mi to, že mnohé veci robím len preto, aby som sa im aspoň v niečom vyrovnal... a nemám pocit, že sa mi to podarilo.

  • Čo pokladáš za svoj najvýznamnejší počin?

Na pozvanie zahraničných redakcií renomovaných časopisov som bol trikrát hlavným “hosťujúcim” editorom  špeciálnych  čísiel,  kde  moje pozvanie k napísaniu príspevku  prijali  svetové osobnosti
v daných oblastiach a ja som mal v týchto číslach zakaždým niekoľko článkov.  Ale za významný počin  budem určite považovať aj  to,  keď sa nám,  milý Rasťo, podarí si znovu zahrať spolu  zápas
v stolnom tenise, v ktorom sme my dvaja zvádzali pred mnohými rokmi napínavé súboje.
 

Ďakujeme za rozhovor, prajeme Ti ešte veľa významných poznatkov, ktorými môžeš obohatiť verejnosť, želáme ti stále dobrý tlak, ako krvný, tak aj atmosferický, aby dobre brali ryby.

Zhováral sa Rasťo Nakládal

Zobrazené 1711 krát Naposledy zmenené sobota, 14 február 2015 10:14
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama