piatok, december 15, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Jozef Uhliarik

uhliarik Jozef Uhliarik  (fotograf a grafik), Bratislava, 55+
Ak ste stretli v bratislavských uliciach muža v krátkych nohaviciach aj v chladnom počasí, rozvážne kráčajúceho, bystro sledujúc okolie s fotoaparátom v ruke, rozdávajúceho dobrú náladu, bol to určite fotograf Jozef Uhliarik. Človek trpezlivý, rozvážny, ale zároveň pohotový, lebo kvalitná fotografia, to je moment, ktorý sa zväčša nevracia, neopakuje. Zosobnený talent, ale nie len to, lebo to by nestačilo.

K tomu ešte cieľavedomosť, precíznosť, pracovitosť. Ponúka nám svoj názor, ako vnímať svet. Svet dynamický, ale aj pokojný, plný zvratov, ktoré nám jeho obrázky ponúkajú. A my, ak sme vnímaví, pochopíme, že vidí ešte ďalej, ako bežný chodec. Jeho práce si našli svoj domov na Slovensku, v Čechách, Nemecku, Rakúsku, Španielsku, Francúzsku, Anglicku, Turecku, Japonsku, v Amerike, Kanade, Juhoafrickej republike, Austrálii.
V súčasnosti ho však nestretnete, lebo ho hnevá zdravie, a tak sme po rozhovor zašli za ním do ateliéru, aby sme mu zaželali skorý návrat do ulíc.

 

 

     
- Chick Corea - - Bobby McFerrin -  - Bobby McFerrin -

 

  • Bez tvoej osoby si bývalý vysokoškolský klub v Bratislave, ktorý žiaľ po nežnej revolúcii zanikol, ani nebolo možné predstaviť. Steps klub bol známy nielen vďaka svojej polohe v centre mesta, ale najmä svojim kultúrnym bohatstvom. Roky v ňom pôsobila folklórna kapela Vrchári, satirické divadielko Mandragora, divadielko Pegasník, divadielko pantomímy a v neposlednom rade úspešný fotokrúžok, v ktorom si tvoril aj ty. Okrem neho si bol spoluorganizátorom mnohých kultúrnych podujatí, v ktorých vystupovali známe osobnosti z celého Československa. Ako na to spomínaš dnes, s odstupom času?

            Ten program v Stepse bol nabitý na prasknutie, naplánovaný aj na polroka dopredu. Ja som nebol vysokoškolák, mal som to spočiatku ťažšie. Boli tam aj neprajníci. Ale po čase vedenie pochopilo, že som pre nich zaujímavý. Najmä svojim dostatkom voľného času a množstvom kontaktov po celej republike. Vedel som im v mnohom pomôcť. Poviem vám príklad: spevák Karel Kryl vypredal lístky do Stepsu, kde sa zmestilo okolo sto ľudí, ale záujem bol diametrálne väčší. Tak som sa dohodol s Obkassom (obvodným kultúrnym a spoločenským strediskom) Bratislavy III. na Vajnorskej ulici, že sa koncert presunie tam. Aj tam bola sála vypredaná. Tá spolupráca potom pri veľkých podujatiach pokračovala. Ale Steps mal svoje čaro, po Véčku bol jeden z najznámejších vysokoškolských klubov.

 

   
- Jozef Dodo Šosoka -    - Rhonda Smith - 



  • Devätnásť rokov si bol takpovediac „dvorným fotografom“ divadla L&S. V tvojom archíve je uložené nepreberné množstvo fotografií z predstavení nielen dvojice Lasica-Satinský a ich hostí. Nachádzame tu Bolka Polívku, hercov divadla Astorka, Radošinského naivného divadla, Divadla Járy Cimrmana ...ale aj umelecké fotografie - obrazy. Čo ť v tvojej umeleckej kariére najviac inšpirovalo?

Výraz portrét je pre mňa dôležitejší ako samotná scéna. Nebol som fotograf divadelnej scény. Bol som najmä portrétista, ktorý sa vždy usiloval divákovi ukázať mimiku, lebo ľudia, divadelní návštevníci, nevidia detail, mimiku tváre zblízka. Vnímajú to často plošne, scénu spoločne s protagonistami. No moje motto bolo „tvar tváre“ a „tóny tónov“, To bol ten môj pracovný výraz. Najcennejšia bola vždy pre mňa fotografia čiernobiela. Myslím si, že farebná ľudí viac rozptýli, neláka tak ako poltóny čiernobielej. Aj presvietená scéna odláka pozornosť. L-S mali toho na scéne málo, a práve tým mi nahrávali na smeč. Nič ma pri nich nerozptyľovalo. Portrét držal, mal som ich rád. Nielen, že boli fotogenickí. Boli to typy na osobný, živý, horiaci portrét, nie ako taký na občiansky preukaz. Dnešná dokonalá technika odháňa nás tvorcov od toho, aby sme sa pechorili za umeleckou fotografiou. Vnímam to ako akýsi fotoalibizmus. Mobily nás suplujú. Na internetové siete to stačí, je to lacnejšie, netreba o fotke nič vedieť, kvalita nie je zväčša dôležitá. Tak tu radšej popíjam kávu, namiesto toho, aby som tvoril.

 

   
- John Abercrombie - - Laco Déczi -

 

  • Nikto nezdokumentoval toľko ročníkov Bratislavských džezových dní ako ty. Bolo ich vari tridsať. Na dvadsiate piate výročie si urobil výstavu fotografií z tvojiich pätnástich ročníkov tohto podujatia. Tento rok bude štyridsiaty ročník. Nechystáš sa zorganizovať výstavu znova?

Ten záujem by musel prísť od usporiadateľov, ale zrejme by sa musel nájsť sponzor. Kvalitné a veľké fotografie niečo stoja. Bolo by ich treba „oživiť“, vytlačiť, ale aj zväčšiť. A potom, je potreba tú výstavu ustrážiť. Spropagovať ju, aby o nej vedel najmä okruh verných návštevníkov B DŽ D, ktorých je ale neúrekom.

  • Fotografovať umelecké sklo je veľmi náročná vec. Aby boli obrázky verné, vyžaduje to nesmiernu skúsenosť. Dokáže to len veľmi málo fotografov. Ako si sa k tomu dostal?

Sklo je krehký materiál aj na zvečnenie objektívom. Je priesvitné, odráža rôzne tiene, je citlivé na svetlo, ktoré sa v ňom láme. Na to treba mať odvahu. Tú guráž som v sebe našiel. Svetoznámeho sklovýtvarníka viacerí fotografi odmietli, odradila ich tá náročnosť. Jeho umelecké sklenené práce vlastnia celebrity po celom svete. Som rád, že sa mi tie fotky podarili. A najmä ma teší to, že on si ich chváli.

  • Organizoval si po niekoľko rokov, k príležitosti tvojich narodenín, tenisový turnaj JUH Opeň. Pre tvoju rodinu, priateľov a osobnosti verejného života, tebe blízkym. Aj to dokresľovalo tvoj imidž.

Prípravy na turnaj trvali niekoľko týždňov. Ale ten jeden deň stál za to. Mám dobrý pocit, keď sú ľudia okolo mňa šťastní. Umocňuje to aj moje šťastie. A potom...ešte veľa dní sa o tom hovorilo, spomínalo a spomína.

  • Máš veľmi široký záber, v našom krátkom rozhovore sa nedá všetko obsiahnuť. Pantomíma, silné výrazové prostriedky v pohybe, v mimike. Z toho prostredia množstvo akcií. Zabŕdol si aj do športu. Tvoje fotografie z tenisu sú zaujímavé, ale pozornosť si zasluhujú    najmä tie z Francúzska, z gymnastického podujatia.

Áno, Paríž. Bola to výzva. Zachytiť mladé gymnastky v pohybe, ženskú krásu, telo v priestore, to bola pastva aj pre fotografa. Škoda nevyužiť takú príležitosť a nevyskúšať si svoje možnosti, svoje horizonty... Viete, ten celok je dôležitý. Ide ma rozdrapiť, keď vidím fotografiu napríklad baletky, na ktorej nevidno jej nohy. To je, ako keby jej odrezali to najcennejšie, jej nástroj, ktorým sa prejavuje, „rozpráva“, tvorí, dáva najavo...

  • Tvoja agentúra JUH má za sebou množstvo výstav, svojim tretím okom si zachytil veľa skvelých umelcov a osobností z rôznych odvetví, vydával si kalendáre, plagáty... Nemožno nám nespomenúť, že ťa osud pribrzdil...

 ...Áno, v súčasnosti som „stíšený“ na šesťdesiatich metroch štvorcových...

  •  ...preto ti v mene nášho portálu prajeme, aby sa ti prinavrátili sily a aby si sa znovu mohol pustiť s fotoaparátom v ruke do činností, ktoré ťa tak veľmi obohacovali a ktorými si aj ty obohacoval svoje okolie.

 

 
- Július Satinský - 

 

 Zhováral sa Rasťo Nakládal


Foto: Jozef Uhliarik

Zobrazené 3816 krát Naposledy zmenené piatok, 26 december 2014 16:50
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama