utorok, máj 23, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

MUDr. Pavel Lackovič

MUDr. Pavel Lackovič, 60+,
rodák z Nitry, od svojich 3 rokov žije v Bratislave. Od útlej mladosti sa zaujímal o umenie, spočiatku sochárske, neskôr maliarske. Záujem o umenie zdedil po rodičoch, s ktorými často navštevoval výstavy v Bratislave, ale aj v Prahe a Budapešti. Obdivoval  impresionistov, expresionistov, kubistov, surrealistov a všetky prúdy tzv. moderny.  Po absolvovaní gymnázia si vyskúšal prijímacie skúšky na Vysokú školu výtvarných umení, kde ho neprijali. V roku 1980 ukončil štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, počas ktorej sa venoval maľbe naďalej a viedol aj výtvarný klub na LFUK.  Začal pracovať na oddelení ARO, neskôr na Fyziatricko-geriatrickej klinike v Bratislave. Po roku a pol prešiel na Očnú kliniku a neskôr na Detskú očnú kliniku. Tu sa stal spoluzakladateľom prvého oftalmologického elektrofyziologického pracoviska na Slovensku. Na Detskej očnej klinike pôsobil ako oftalmológ a pedagóg Lekárskej fakulty UK. Okrem rôznych lekárskych a pedagogických povinností sa venoval najmä elektrofyziologickej diagnostike dedičných a získaných ochorení očí.  Od roku 2001 pracuje ako oftalmológ v neštátnej ambulancii  Fokus – Očná optika a.s. Fokus- Očná optika a.s. prevádzkuje 55 očných optík po celom Slovensku. Súčasťou niektorých optík sú aj očné ambulancie v rámci tzv. Zrakových centier.

Tieto centrá sú vybavené najmodernejšou oftalmologickou diagnostickou technikou. Úzko spolupracujú s veľkými renomovanými firmami-výrobcami a distribútormi kontaktných šošoviek, okuliarových rámov, okuliarových šošoviek , ako aj s výrobcami rôznych optických pomôcok. Aj pri ambulantnej praxi sa naďalej venuje pedagogickej, publikačnej a prednáškovej činnosti. Je členom predsedníctva Slovenskej kontaktologickej spoločnosti, aj členom českej kontaktologickej spoločnosti. Pravidelne vedie kontaktologické školenia pre oftalmológou. Bol členom komisie pre schvaľovanie optických pomôcok pri ministerstve  zdravotníctva. Úzko spolupracuje aj s Úniou slabozrakých a nevidiacich. S členmi tejto únie sa pravidelne stretáva, pomáha im  a diskutuje s nimi o ich zrakových problémoch.
Maľbe sa venuje naďalej ako svojej záľube. Motívy pre tvorbu nachádza na Slovensku, ale i na dovolenkách v zahraničí. V minulosti používal rôzne techniky ako suchý pastel, uhlík, akvarel, temperové a olejové farby, sprejové techniky na kove a v súčasnosti maľuje najmä akrylovými farbami.  V budúcnosti by sa chcel vrátiť k portrétovej tvorbe, ako  i maľovaniu rôznych kompozícií zátiší. Chce objavovať krásy prírody, ktorá ho obklopuje a fascinuje.  Hoci tento odbor nevyštudoval, obdivovatelia umenia ho vnímajú ako nadaného a zrelého umelca. Jeho citát k umeniu znie: Svet okolo nás je pestrofarebný a preto sa snažím preniesť aspoň časť tejto farebnosti do mojich obrazov. Poslednú vernisáž s názvom „Môj svet“ mal v dňoch 4.- 31.10.2014 v Galérii F-7 v bratislavskom Starom meste. „Sú to obrazy dobrého, maliarskeho i estetického a ľudského videnia“ – povedal kurátor výstavy PhDr. Bohumír Bachratý, CSc.

  • Je možné, aby sa pacient – laik nejako orientoval v kvalite okuliarov (skiel a rámov), alebo sa musí spoľahnúť na odborníka – optika? Dá sa spoľahnúť na kvalitu optických okuliarov na stojanoch v obchodných domoch?

Vytvoriť dobré a kvalitné okuliare si vyžaduje veľké skúsenosti a vedomosti viacerých profesií. Je potrebné zohľadniť mnoho aspektov , ktoré dotvárajú samotný výsledný produkt. Sú to nielen dôležité estetické hľadiská, ale aj hľadiská zohľadňujúce tvárové anatomické rozdielnosti jednotlivcov. Je taktiež potrebné zohľadniť aj materiál a tvar okuliarových rámov podľa toho na akú činnosť budú používané. Výber okuliarových šošoviek je dnes pri veľkom rozsahu ponúkaných produktov od rôznych firiem priam veda. Je množstvo možností výberu od jednoohniskových  cez dvojohniskové,  tzv. bifokálne,  multifokálne, či pracovné, ďalej lupové, alebo hyperokulárne šošovky, ochranné okuliare a iné. Taktiež je veľká možnosť výberu okuliarových šošoviek podľa rôznych materiálov, ako minerálne sklo a rôzne plasty s rôznym stupňom tvrdosti. Existujú aj rôzne farebné úpravy od čírych, cez konštantne zafarbené, ako aj tzv. fototropné okuliarové šošovky, ktoré menia intenzitu zafarbenia podľa intenzity UV žiarenia. Na okuliarových šošovkách sa aplikujú aj rôzne povrchové úpravy, ako nanášanie antireflexných vrstiev, hydrofóbnej vrstvy /vodu odpudivej vrstvy, ako aj povrchové tvrdenie proti poškrabaniu. Výber konkrétnych dioptrií navrhuje očný lekár, alebo optometrista.  Je treba si uvedomiť , že mnoho ľudí má rozdielne dioptrie na pravom a na ľavom oku. Navyše mnoho ľudí má okrem sférickej dioptrickej chyby aj tzv. astigmatizmus ( najčastejšie spôsobený menšou  alebo väčšou deformáciou rohovky), ktorý je taktiež potrebné korigovať. Pri predpise okuliarov sa vychádza z  objektívnych hodnôt nameraných prístrojmi, ale pri záverečnom predpise je potrebné zohľadniť aj subjektívne pocity klienta pri odskúšaní navrhnutých dioptrií, ktoré nemusí znášať. Je potrebné zobrať do úvahy aj pôvodné staré okuliare, ktoré predtým nosil a prihliadať na pracovné návyky a potreby klienta, atď. Z toho čo bolo povedané, musí byť jasné, že výber okuliarov zobraných zo stojanov v  obchodných domoch nemôže byť z hľadiska permanentného používania vhodné na korekciu optických chýb očí klienta.

   
  •  A čo slnečné okuliare. Treba ich hľadať u odborníkov optikov?

U slnečných okuliarov je taktiež potrebné zvážiť, kde si ich kúpite a je pri ich výbere potrebné zohľadniť viacero faktorov. Okrem estetického hľadiska musia dotyčnej osobe dobre sedieť na tvári, aby plnili to čomu majú slúžiť - v prvom rade chrániť zrak pred škodlivým UV žiarením, ako aj pred nadmerným oslnením. Mali by v dostatočnom rozsahu zakrývať očnice, aby sa ponad a pomedzi rám nedostávali slnečné lúče. Dobré slnečné okuliare by mali mať 100% UV filtre na odblokovanie celého škodlivého UV žiarenia. Renomované očné optiky by mali mať na všetky slnečné okuliare európske certifikáty kvality. Navyše optiky majú prístroje na zmeranie kvality UV filtrov okuliarových šošoviek. Životnosť slnečných okuliarov, okrem toho, ako s nimi dotyčná osoba zaobchádza, závisí aj od kvality materiálov, z ktorých sú vyrobené ,čo sa samozrejme odrazí aj na ich cene. Lacné slnečné okuliare využívajú jednoduché výlisky okuliarových šošoviek, ktoré majú často menšie  alebo väčšie zobrazovacie chyby, tzv. svetelné aberácie. Tieto môžu výraznejším spôsobom negatívne ovplyvňovať kvalitu videnia. Taktiež nemusíme si byť istí, či lacné slnečné okuliare majú 100% UV filter. Ak slnečné okuliarové šošovky prepúšťajú UV žiarenie, robia nám "medvediu službu", pretože za tmavým sklami sa nám rozšíria zreničky a cez širšie zreničky preniká potom do očí väčšie množstvo škodlivého UV žiarenia. O bežných slnečných okuliaroch hovoríme u ľudí, ktorí nemajú do diaľky žiadnu dioptrickú korekciu. Avšak mnoho ľudí potrebuje do diaľky dioptrickú korekciu. Pre týchto klientov je potrebné dať spraviť dioptrické slnečné okuliarové šošovky (zatmavenie a farbu šošoviek podľa vlastného výberu) a zasadiť ich do vybraného rámu. Preto je aj u slnečných okuliarov potrebné zvážiť, kde si ich zaobstaráte.

   

 

  • Ako vplýva odraz slnka od snehu a od vodnej hladiny na náš zrak?

Vodné hladiny, ako aj sneh, odrážajú UV žiarenie a tým ho aj znásobujú. Navyše na horách každých 1000 m výškových stúpa množstvo UV žiarenia cca o 10 percent. Preto je logické, že okrem leta pri  vode je veľmi potrebné používať ochranu očí pred UV žiarením aj v zime, a to najmä na horách.

  • ÚV žiarenie je naozaj vážny strašiak?

Slnečné žiarenie môže mať okrem známych pozitívnych účinkov na telo aj svoje negatívne účinky. Najviac interpretované a známe sú vážne problémy kože - nádorové ochorenia, na vzniku ktorých sa podieľa práve UV žiarenie. Aj naše oči sú ohrozované nadmerným množstvom UV žiarenia zo slnečných lúčov. UV žiarenie môže byť spoluzodpovedné za vznik od miernych cez závažnejšie až po veľmi závažné  - život ohrozujúce nádorové ochorenia. Ohrozené sú ako povrchové, tak aj hlbšie štruktúry oka. Je známe, že na vzniku a progresii šedého zákalu šošoviek je spoluzodpovedné aj UV žiarenie. Taktiež na vzniku vekom podmienenej makulárnej degenerácie sietnice ako jeden z mnohých faktorov je označované UV žiarenie. Najzákernejším - život ohrozujúcim problémom je vznik nádorového ochorenia niektorých štruktúr oka, tzv. melanóm, na vzniku ktorého sa taktiež spolupodieľa UV žiarenie. Cez oči vnímame od 80 do 85 percent vonkajších podnetov z okolitého sveta. Z tohto všetkého vyplýva, že o naše oči by sme sa mali naozaj dostatočne starať.

     

 

  • Počítače - to je téma, o ktorej sa často polemizuje: internet, maily, facebook... Čo na to povie odborník? Kazia oči, keď sa pri nich dlhšie sedí?

Počítače sa stali neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Je to úžasný fenomén. Avšak okrem mnohých  jednoznačných pozitív prináša so sebou aj určité problémy. Deti sa na počítačoch hrajú rôzne (často nevhodné a agresívne hry),namiesto toho, aby čítali a najmä športovali. Vidieť dnes deti športovať (a to s radosťou), je skôr výnimka.  Čo sa týka škodlivosti počítača pre oči, súčasné moderné obrazovky neemitujú škodlivé žiarenie (ak, tak iba zanedbateľné - zdraviu neškodné).Taktiež modernou zmenou techniky obrazoviek  nie je už prítomné škodlivé kmitanie obrazu ako kedysi. Avšak  ak niekto sedí za počítačom bez prestávky 6-8-10, prípadne aj viac hodín denne, musí  prichádzať k únave očí  aj celého tela. Tak isto by sme však boli unavení, ak by sme čítali tak dlho odbornú literatúru. treba aby ľudia, pracujúci so zobrazovacími jednotkami robili  počas práce pravidelné prestávky po každých cca 50 minútach, počas ktorých by však nemali robiť žiadnu prácu na blízko. Čas strávený pri počítačoch by deťom mali kontrolovať dospelí a rozumne rozdeliť ich voľný čas medzi počítač, športové aktivity a iné voľnočasové aktivity. Každý, kto pracuje s počítačmi, deti aj dospelí, by mali mať vyšetrený zrak odborníkom a v prípade dioptrických chýb by mali mať adekvátnu korekciu očí. Bez nej sa výrazne môže zhoršovať únava očí, ako aj celého tela. U dospelých  cca po 45-47 roku života môže byť už potrebná rozdielna tzv. presbyopická korekcia na blízko a na počítač. U týchto klientov sa používajú dvojohniskové tzv. pracovné okuliarové šošovky ( bez viditeľného predelu medzi rozdielnymi dioptriami ). Tieto šošovky umožňujú kvalitné detailné čítanie do blízka a zároveň na počítač a do okolia cca 3 až 3,5 m. Takéto okuliare ideálne kompenzujú vekom podmienené slabnutie akomodačnej schopnosti oka. Optimálna práca pri počítačoch vyžaduje aj určité ergonomické usporiadanie pracoviska. Pre prácu je potrebná pohodlná stolička s opierkou chrbta a rúk, ďalej optimálne umiestnenie počítača v miestnosti a to tak, aby sa na obrazovke nezobrazovali odrazy rôznych svetelných zdrojov. Vzdialenosť od očí by mala byť cca 60 až 80 cm. Horná hrana obrazovky by mala byť maximálne v úrovni očí , lepšie , ak je mierne pod nimi , aby pohľadový uhol smeroval mierne smerom nadol. V opačnom prípade zbytočne zakláňame hlavu smerom dozadu a nahor, čo vedie pri dlhšej práci k bolestiam krčnej chrbtice a k bolestiam hlavy. Treba zvoliť optimálnu veľkosť písma, ako aj farebný kontrast. Najlepšie je písmo čierne na bielom podklade, alebo opačne, ako aj žlté písmo na modrom podklade. Predpísané okuliare na prácu pri počítačoch by mali mať viacvrstvovú antireflexnú úpravu na elimináciu rôznych svetelných odrazov. Miestnosť, v ktorej pracujeme na počítači, by nemala byť ponorená v tme, ale mala by byť osvetlená primeraným neoslňujúcim osvetlením, či už umelým, lepšie však denným. .

  • A čo televízia a niekoľkohodinové pozeranie programov?

Často bolia oči zo samotných programov. Pri pozeraní televízie platí podobne ako o počítačoch, že dlhodobé vysedávanie pred nimi vedie k únave očí, i keď záťaž na psychiku je menšia  ako keď niekto intenzívne pracuje na počítači. Z televízie naozaj môžu bolieť oči i hlava z niektorých vysielaných programov. Preto je i tam najmä pre deti potrebný vhodný výber programov rodičmi, ktorý je určený pre ich vekovú kategóriu. Rovnako platí , že by sme mali mať  adekvátnu predpísanú korekciu, ak je zistená nejaká dioptrická chyba očí.

     

 

  • Pamätám si, raz ukazovali v televízii ako si operoval oko opice...

Bolo to už dávnejšie. Zavolala mi vtedajšia (vlastne je ňou aj dodnes) riaditeľka zoologickej záhrady pani Ing. Šavelová, či by sme neboli ochotní prísť pozrieť Wandu, čerstvo narodené mláďatko paviána pláštikového. Problém bol v tom, že jej matka, ale aj jej celá družina ju odvrhla a zamestnanci si mysleli, že by to mohlo byť preto, že mláďatko zle vidí. Samozrejme, rád som sa šiel pozrieť. Bolo to také milé spestrenie mojej každodennej práce. Zobral som do ZOO aj moje, vtedy ešte malé deti. Vyšetrením som zistil, že mláďatko má obojstranný vrodený šedý zákal šošoviek. Na základe toho Wanda nemala možnosť vidieť,  a teda sa ani začleniť do skupiny. Nemala šancu prežiť. Prisľúbil som, že sa pokúsim zorganizovať operáciu, čo nebola jednoduchá vec. Operovať paviánika v detskej fakultnej nemocnici nebolo možné a veterinári vtedy nemali adekvátne vybavenie na operáciu očí. Bolo treba zohnať tím na uspanie a polohovanie toho mláďatka. Nakoniec sme zohnali vhodnú miestnosť na ústavoch experimentálnej fyziológie a patofyziológie. Najprv sme mu operovali jedno oko - odstránili sme poškodenú vnútroočnú šošovku a zároveň sme ju nahradili umelou, ako u ľudí. Po cca 3 týždňoch sme zákrok zopakovali na druhom oku. Obe operácie sa podarili. Chodili sme paviánika aj s deťmi do ZOO ošetrovať. Po niekoľkých týždňoch ho skupina prijala medzi seba. Niekoľko rokov som Wandu vídal. Zakaždým som mal dojem, že keď som sa jej prihováral, spoznávala ma. Svoje emócie prejavovala tým, že búchala prednými končatinami na sklo a potom si pri skle sadla. Sú to veľmi milé spomienky a aj deti na ne rady spomínajú. Operovali sme aj niekoľko psíkov so šedým zákalom. Bolo vždy organizačne zložité zohnať adekvátnu miestnosť aj s vybavením (mikroskop atď). Snáď už dnes existuje niekde na Slovensku veterinárna ambulancia prispôsobená na operáciu očí zvierat (v tom čase sa niečo pripravovalo v Košiciach).

  • Ako často si treba dať vyšetriť zrak?

Po narodení dieťaťa je potrebné dať vyšetriť oči dieťaťa detským očným lekárom, aby sa vylúčili možné prekážky a chyby oka, ktoré by mohli brzdiť rozvoj zraku. Ak sa v detskom veku zistia dioptrické chyby očí, dieťa by malo byť sledované pravidelne minimálne raz za 1/4 roka. Odhalenie očných problémov v rannom detskom veku cca do 7 rokov života je veľmi potrebné. Po tomto veku už nevieme rozcvičiť zaostávajúce - tupozraké oko a také potom zostáva na celý život. Taktiež v pubertálnom veku až do 18-19 rokov je potrebné sledovať dospievajúce deti, ktoré majú zistené dioptrické chyby oka, aspoň raz za 6 až 8 mesiacov. V neskoršom veku od 18 do cca 42 rokov je nutné vyšetriť zrak u každého, kto pracuje s počítačom (dnes už temer každý).Toto vyšetrenie je dôležité, pretože aj keď niekto tvrdí, že vidí dobre, reálne to tak nemusí byť. Až pri vyšetrení sa odhalí či vidí dobre obidvomi očami, prípadne či nie je prítomný astigmatizmus alebo iné problémy. V období po 40 roku života nastupuje obdobie tzv. presbyopie, čo znamená, že sa nám postupne oslabuje akomodačná schopnosť očí pri práci do blízka. Klienti to žartovne označujú, že už „majú krátke ruky“ a aby videli drobný text, musia si ho dávať ďalej od očí. V tomto období sa predpisujú rozdielne dioptrie do diaľky ( kto ich potrebuje) a do blízka. Neskôr je potrebná aj iná dioptria na strednú vzdialenosť (počítač).Tieto problémy sa dajú riešiť tzv. pracovnými, alebo multifokálnymi okuliarmi. Klienti by v tomto období mali chodiť na očnú kontrolu raz za 1,5 roka maximálne za 2 roky. Pacienti s iným ochorením očí, napr. s glaukómom,  by mali chodiť častejšie na kontroly, podľa odporučenia očného lekára. Ľudia s kontaktnými šošovkami aspoň raz za 1/2 roka, aby sa skontroloval stav predného segmentu oka.

   

 

  • A teraz k tvojmu hobby: očný lekár musí predsa lepšie vidieť svet aj umeleckým okom. Či nie? Je v tom nejaký fígeľ optika, že vytváraš také pekné obrazy?

 Nemyslím si, že by očný lekár mal možnosť inak vnímať svet okolo seba ako iní ľudia. Je však pravda, že oční lekári sa zaoberajú vyšetrovaním farebného videnia, ako aj zmierňovaním problémov porúch farebného videnia pomocou rôznych optických pomôcok /farebných filtrov/. Tiež je často v našich kruhoch diskutované farebné spektrum  denného svetla, ako aj rôznych umelých zdrojov svetla. Je možné, že aj preto sa veľmi rád vraciam v mojich krajinkách na obrazoch k západu a východu slnka, ako aj k mesačným krajinkám. Pohľady na svet, ktorý nás obklopuje je každú hodinu, ako aj v každom ročnom období iný, a to je na tomto svete to úžasné. Je možné, že kto nemaľuje, alebo nefotografuje, nevníma tak intenzívne tieto prekrásne zmeny.

 

   

 

  • Liečiš, venuješ sa rodine, maľuješ a ešte k tomu aj športuješ. Ako to všetko stíhaš?

 Zisťujem , že čím som starší, s časom je to čoraz horšie. Život sa mi akosi zrýchľuje. Najlepšie to vidím na mojich vnúčatách, ako rýchlo rastú a tak... Myslel som si, že čím budem starší, budem mať toho času viac, no opak je pravdou. No i tak, ak človek chce, nájde si čas na športovanie aj na hobby. V poslednej dobe som tak trochu "donútený" maľovať častejšie, lebo v širokej rodine často máme  nejaké okrúhle jubileum, pri príležitosti ktorého sa snažím jubilantom  namaľovať nejaký obrázok. Väčšinou maľujem večer, keď je už všade pokoj. Cez leto rád maľujem na dovolenke (ak to nie je poznávacia dovolenka), alebo doma na balkóne pri dobrej hudbe a prípadne pri poháriku dobrého vínka. Pri prechádzkach, aj na dovolenkách, vnímam okolitú prírodu, ktorú sa potom snažím preniesť do mojich obrazov. Často sa však k maľovaniu pre iné povinnosti dostanem až o niekoľko dní, a niekedy až po niekoľkých týždňoch. O to je to potom však pre mňa väčší relax.

 

  • Všetkým osobnostiam, ktoré v našom portály spovedáme, kladieme otázku, čo by odporučili našim čitateľom v zrelom veku? Nevyhneme sa tomu ani v tvojom prípade.

 Určite nepatrím k tým ľuďom, ktorí majú univerzálny recept na spokojný a plnohodnotný život po 60- tom roku života. Pre každého individuálne platia iné aktivity, ktoré ho robia šťastným a zároveň aj fyzicky a mentálne spokojným. Známa je odpoveď  Winstona Churchilla na otázku redaktora - čo je príčinou jeho dlhovekosti a výraznej politickej aktivity aj v pokročilom veku?  Churchill odpovedal, že za to vďačí whisky, cigarám, ako aj tomu, že nikdy nešportoval. Ja nepatrím k zástancom tejto myšlienky, no i z tejto odpovede je jasné, že pre každého platia iné recepty  ako dosiahnuť telesnú a duševnú pohodu. Ja sa snažím kompenzovať každodennú pracovnú záťaž pravidelným športovaním s priateľmi, maľovaním a stretávaním sa s mojou najbližšou rodinou. Zo športov vyhľadávam najmä futbal, volejbal, tenis, bedminton, lebo tam nám možnosť porozprávať sa s ľuďmi z rôznych profesií a rôznych vekových kategórii na rôzne témy. Dúfam, že športovanie - najmä tenis, mi vydrží čo najdlhšie. Donedávna som  ešte učil  na škole očných optikov, čo mi tiež prinášalo radosť rozprávať sa s mladými ľuďmi, a tak aj trochu pri nich omladnúť. No a maľovanie je pre mňa tým pravým relaxačným zákuskom a zároveň aj prenesením môjho vnímania úžasnej prírody na plátno. Takže môj odkaz je aktívne sa hýbať a mať svoje obľúbené hobby, lebo pri týchto aktivitách zabudneme na všetky menšie aj väčšie zdravotné neduhy, veď koho v tomto veku niečo nepobolieva, nepichá, netrápi?

Želáme Ti teda, aby Ťa telesná schránka dlho poslúchala, aby si si užíval so svojou rodinou a ešte veľa veľa inšpirácií a čerstvých farieb na palete.

Zhováral sa Rasťo Nakládal

Zobrazené 2291 krát Naposledy zmenené utorok, 17 marec 2015 16:57
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama