štvrtok, júl 27, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc.

MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc. (60+)
je psychiater a odborník na závislosti. Vyštudoval Lekársku fakultu UK v Bratislave (1976). Bol odborným asistentom na Psychiatrickej klinike. V rokoch 1989–93 pôsobil v rámci medzinárodnej technickej pomoci v africkej Zambii. V súčasnosti je riaditeľom Centra pre liečbu drogových závislostí. Je hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre adiktológiu (odbor zaoberajúci sa prevenciou, liečbou a výskumom rizikových foriem správania, ktoré môžu viesť k závislosti. Pravidelne beháva a zúčastňuje sa rekreačných behov (napríklad Ultramaratón dlhý 170 kilometrov vo Francúzsku okolo vrchu Mont Blanc). Vidí v tom relax, formu meditácie, eufóriu a bežecký tranz.

 

  • Na každej škatuľke cigariet je napísané, aké je to nezdravé... Prečo na fľašiach s alkoholom nie je niečo podobné?

Pretože to je z hľadiska Európskej únie iná kategória. Alkohol je zaradený ako potravina. Fajčenie je chápané ako luxus – človek môže fajčiť ale nemusí, ale potraviny sú legislatívne ináč zaradené. Z hľadiska medicínskeho je to takisto psychoaktívna látka, ale z hľadiska historického, spoločenského a kultúry európskych národov je to tradícia... Hoci vieme, že je škodlivý, spôsobuje rakovinu a vyvoláva závislosti, ale je to vec spoločenského konsenzu, nie vec odborná. V podstate možno povedať, že alkohol je tolerovaná droga. Zo zdravotného hľadiska nerozlišujeme, či je to legálne alebo ilegálne, alkohol jednoducho nie je na zozname psychotropných látok. Ale sú krajiny, kde je zakázaný (Saudská Arábia...). Síce sa ja ako lekár k týmto veciam vyjadriť môžem, je to ale kompetencia politikov. Je na nich ako sa oni rozhodnú... vlastne my – veď to sú naši volení zástupcovia. My lekári môžeme len povedať, že je to nezdravé, ale z hľadiska ekonomického, alebo šedej kriminality, prípadne iných známych problémov si to musia zvážiť politici. V čase prohibície v Rusku za éry Gorbačova výrazne klesli zdravotné problémy a predĺžil sa priemerný vek najmä mužov (ten prieskum robili Angličania spolu s ruskými univerzitami ex post). Napokon sa to tam zrušilo, lebo ľudia chcú piť, hoci vedia o rizikách alkoholu, ale liberálne sa to uvoľnilo.

  • Aký je Váš názor na dekriminalizáciu marihuany?

Opäť je to na politikoch. My vieme, že je to ďalšia látka, ktorá patrí k psychoaktívnym a do rady tých, ktoré spôsobujú závislosť  a keď je človek závislý, tak dopady na neho a rodinu sú negatívne. Asi 5% konzumentov marihuany sa stane pravidelnými a prechádza do závislosti. Vieme, že pri nej nedochádza k smrteľným otravám ako pri alkohole alebo pri tvrdých drogách, ale sú prípady, kedy človek pod vplyvom marihuany spácha samovraždu z iných dôvodov, ale v tej kombinácii s uvoľnením zareaguje skratovo, hoci to nie je priamo toxický účinok. No a toto zasa nech zváži a posúdi spoločenstvo. Legalizácia je jedna vec a dekriminalizácia druhá. Ak by sa ukázalo, že je diagnóza, na ktorú niet inej alternatívy lieku ako marihuana, potom na to netreba žiadne zákony, bola by len pre pacientov a na prísnu indikáciu. Legalizácia je však už na úrovni alkoholu či tabaku.

  • Je káva droga?

Radí sa tiež k psychoaktívnym látkam, no je relatívne neškodná – ide o ten kofeín, ktorý sa nachádza aj v čaji... Svetová zdravotnícka organizácia v súčasnosti mení na zozname význam „závislosť od tabaku“ na „závislosť od nikotínu“. Tabak je široký pojem: tam je veľa látok, ktoré sú účinné a nespôsobujú závislosť. Podobne je to aj s čajom. Angličania a Iránci napríklad pijú veľa čaju, ale horúceho. Sliznica sa silno prekrví a tým, že čaj obsahuje veľa aktívnych a potenciálne aj karcinogénnych látok,  prišlo sa na to, že bol veľký výskyt rakoviny pažeráka.

  • Niekto prestane fajčiť bez problémov, iný má obrovské problémy s prekonávaním tejto závislosti. Je možné, že máme rôznu úroveň závislosti?

Áno. Tam hrajú úlohu aj genetické faktory, určitá vrodená senzitivita... Keď je niekto spoločensky založený a zmenia sa vonkajšie faktory, môže sa z toho dostávať pomerne ľahko, samozrejme závisí od momentálneho stavu a v akej fáze tá závislosť je. Závisí aj od kombinácie, tých faktorov je celá plejáda, ak sú vplyvy dobré, pozitívne – ide to ľahko. Ja som bol ťažký fajčiar, takže tie stavy dobre poznám. Tiež som sa rozhodoval, keď bol môj syn malý, fajčil som 30-40 denne, mal som maláriu (pracoval som kedysi v Afrike), ako lekár som vedel, čo to robí s krvinkami a keď sa dusím (ledva som dýchal)... Ale mal som také stavy, neraz  mi napadlo, že si zapálim, aj sa mi snívalo, aj som sa zobudil s tým, že si zapálim... Ale to sa týka každej závislosti, hovorí sa tomu suchá recidíva, fenomén, ktorý sprevádza to „hojenie“, teda uzdravenie. Genetické dispozície sa líšia aj od stavu závislosti aj od stavu zbavenia sa tej-ktorej závislosti. To znamená, že niekto tomu ľahšie prepadne, iný sa ľahšie ubráni. Závislosť je v podstate už choroba. Človek má problémy telesné aj psychické. Ja som toho názoru, že závislosť sa dá vyliečiť. Ale tak vyliečiť, že potom si občas zapálim, to nie je vyliečenie, lebo cigarety k životu nepotrebujeme. U človeka, ktorý je vyliečený z alkoholizmu a napríklad tridsať rokov nepije, dispozícia zostáva, ale klinicky je v poriadku. Priebehy pri závislostiach sú rôzne. To je ako s chrípkou. Niekto ju môže prechodiť, iný sa vylieči o pár dní doma, no niekto môže na ňu zomrieť aj v nemocnici. Niekto sa od lekára dozvie, že mu z pitia hrozí cirhóza pečene, rakovina, alebo z fajčenia výsledky nie sú dobré a dokáže rýchlo prestať. Závisí aj od podmienok, že človek nie je v strese, od jeho okolia, že má doma podporu... Ale sú aj takí, ktorí  napriek informáciám o zlých následkoch sa nedokážu, ani s odbornou pomocou sa nemôžu závislosti zbaviť.

  • Ako je to so závislosťou od alkoholu u ľudí po päťdesiatke?

Čo sa týka alkoholu, 80% pacientov je vo veku 35-55 rokov. Potom tá krivka už klesá. Zväčša pomrú, alebo začnú abstinovať.

  • Ako je to s tvrdými drogami u ľudí po päťdesiatke?

Je to veľmi výnimočné. Posledné dva roky si nepamätám nikoho, že by s tým prišiel. Typickejší je v tom veku alkohol, alebo výnimočne marihuana. Skôr sa oddávajú spoločensky akceptovateľným neduhom, a to je alkohol alebo závislosť od liekov.

  • Niektorí odborníci odporúčajú pohár dobrého vínka k chutnému jedlu...

Áno, aj  z Prahy som počul staršieho profesora, ktorý odporúčal dva deci vínka denne. Ale to sa kumuluje. Tak ako nikotín, teda tabak - jeho karcinogény vyvolávajú po rokoch rakovinu, tak je to aj s alkoholom. Ja sám nejdem ohnivým mečom proti pitiu. Ja nie som abstinent. Ale vo výskumoch, ktoré trvali desaťročia, sú výsledky také, že dve jednotky alkoholu do týždňa sú to, čo sa vyrovná zdravotnému stavu abstinenta. To sú napríklad dve poldeci 30%-nej liehoviny, alebo dve pivá „desiatky“, alebo dva krát dva deci vína. Tým sa síce znižuje pravdepodobnosť infarktu myokardu, ale stúpa riziko krvácania do mozgu. Je asi dvesto chorôb, ktorým alkohol urýchľuje priebeh. Dnes má Svetová zdravotnícka organizácia veľkú globálnu stratégiu pre alkohol a rakovina je na prvom mieste. Všetko je relatívne. Churchill sa dožil vysokého veku, popíjal a fajčil. Áno, to sú práve tie výnimky. Niekto môže vypadnúť z dvanásteho poschodia a prežije... Churchillovi však doktori dvadsať rokov pred smrťou zatajili, že mal infarkt, aby nebol v strese, ale musel užívať lieky a jeho kvalita života išla dole. Možno by sa bol dožil ešte vyššieho veku... Takpovediac dvorný vedec Svetovej zdravotníckej organizácie nám v Ženeve prezentoval ako je to s úmrtnosťou v dôsledku alkoholu. U nás v strednej Európe sa najviac pije v priemere na hlavu, ale pije sa dosť aj v Rakúsku, aj v Bavorsku. Ale v bohatších krajinách majú ľudia lepšiu starostlivosť o zdravie v zdravotných službách, vyššiu životnú úroveň... Teda nepodliehajú natoľko chorobám v dôsledku alkoholu. Hoci majú rovnakú chorobnosť, žijú v priemerne dlhšie o päť až desať rokov, pretože tie choroby sú zmäkčené terapiami, sociálnou starostlivosťou. Väčšina ľudí so závislosťou od alkoholu sú slušní ľudia. Takže imidž, ktorý ľúbia niekedy médiá vytvoriť, že alkoholici sú akísi vyvrheli, je umelý. Ľudia, ktorí by sa aj chceli liečiť, majú potom blok, hanbia sa za to, lebo okolie ich pomenuje ako alkoholikov. Samozrejme, bezdomovcov pijúcich na ulici je vidieť, ale tí ostatní popíjajú často doma.

  • Kto „vyhráva“  v alkoholizme? Muži alebo ženy?

Jednoznačne muži. V mladšej generácii je ten rozdiel menší. Tak ako s fajčením, že sa v kaviarňach a na uliciach začali stále častejšie objavovať fajčiace ženy, čo u nás pred pár desiatkami rokov nebolo. V Maďarsku to bolo odjakživa, ale u nás nie. Zväčša obdobie tehotenstva to zastavuje s vedomím, že je nebezpečné fajčiť a piť alkohol a často sa k tomu tie ženy už nevracajú - a potom sa u nich už závislosť nerozvinie.

  • Sme portál pre zrelých ľudí. Čo im odkážete?

Napríklad Švédi si dali jednu z priorít odstrániť, alebo aspoň rapídne znížiť problémy spôsobené alkoholom medzi seniormi, lebo u nich najmä starší ľudia boli obeťami. Tvrdia, že sa im to podarilo potlačiť. Dnes už ani Američania nemajú závislosť od alkoholu vo svojej klasifikácii porúch, ale priznali, že akékoľvek množstvo alkoholu môže spôsobovať zdravotné problémy. Málo sa hovorí o tom, že seniori, ktorí majú rôzne choroby, či už drobné, alebo napríklad chronické, cukrovku, problémy s tlakom, dýchaním, by vôbec nemali konzumovať alkohol, alebo len veľmi symbolicky, napríklad na Vianoce. Lebo interakcia s liekmi a s tým konkrétnym ochorením je riskantná. Stačí keď sa zmení krvný tlak a už môže spôsobiť príhodu alebo zhoršuje progres ochorenia. My patríme medzi krajiny s najhoršou zdravotnou sebestačnosťou,  až 80% ľudí po šesťdesiatke potrebuje pomoc iných. Sú napríklad chronicky chorí, nosia francúzske barle... no a najmenej takýchto seniorov je v Nórsku. Na toto aj Švédi poukazovali, že s vekom sa automaticky zdravotný stav zhoršuje a malo by sa výrazne redukovať pitie alkoholu. S tým prichádzajú lekári, ale stretávajú sa logicky s veľmi silným protitlakom.

  • Vraví sa, že keď je človek veľmi opitý, vidí biele myšky...

Biele myši – to je delírium. Väčšinou, s čím som sa ja stretol, neboli biele myšky, ale dotyční videli psov, behajúce mačky, pavúkov, ale môžu to byť aj myši. To sú v podstate halucinogénne predstavy. Ale to je len v delíriu a len veľmi malé percento tých ťažko závislých alkoholikov sa k tomuto dostane.

  • Predstavte si, že by sa zlegalizovali tvrdé drogy, napríklad pervitín, predávali by  sa v špeciálnych predajniach,  pričom predaju by predchádzal rozhovor s lekárom, psychiatrom... Neznížila by sa závislosť? Nepomohlo by to tým ľuďom?

No, legalizácia je jedna vec a prejsť okolo psychiatra je druhá vec. Sú to metamfetamíny, stimulanciá, v osemdesiatych rokoch v Japonsku ešte boli bežne dostupné potraviny s obsahom amfetamínu, až potom na základe medzinárodnej konvencie sa to zrušilo. Áno, bolo by to zaujímavé – keď chce niekto piť, mal by ísť na urgentný príjem za dvere, tam by sa pilo a keď by sa niečo prihodilo, vbehnúť hneď do dverí a bola by po ruke pomoc. Ale my dnes nemusíme ľudí vzdelávať. Drvivá väčšina populácie vie, že je to škodlivé. Samozrejme, treba robiť osvetu na školách, ale odpoveď na vašu otázku znie, že „oni“ nechcú prestať. Sú motivovaní piť, fajčiť, brať drogy... tým, že majú príjemné pocity, alebo tým, že sa dostavia abstinenčné príznaky, láka ich to znova a znova. V Texase môžu tehotné ženy fajčiarky zavrieť do väzenia, u nás môžeme len odporúčať, viac nemôžeme. Úloha našej zdravotníckej profesie, nás lekárov,  nie je legalizácia, či nelegalizácia, ale slušne pôsobiť na pacienta, motivovať ho k zdravému životnému štýlu a liečiť ak už má problémy. Všeobecný lekár, urológ, gynekológ... by mal povedať,  že sa to nemá, neodporúča sa. To ostatné je na pacientovi. Na prvý pohľad je úplne jasné, že keď sa zvýši počet konzumentov legalizáciou, tým sa aj zvýši percento závislých. Vždy uvoľnením dostupnosti sa počet logicky zvýši. Preto sa aj zakázala reklama na tabak, alkohol v niektorých krajinách sa predáva len v špeciálnych obchodoch a to podľa štatistík znižuje počet závislých. Zaujímavé však je, že keď sa v krajine podarí potlačiť závislosť na jednu látku, tá sa zvykne presunúť na inú. Hoci Švédi tvrdia, že u nich sa tento presun nedial, že sa im prevenciou  podarilo rapídne znížiť  všetky závislosti v  populácii. 

  • Aká je úspešnosť vyliečenia závislostí  na Slovensku?

Ak sa liečia ľudia v nejakom programe, pomerne vysoká. Presne to ale neviem, lebo to si vyžaduje sledovanie s odstupom viac ako roka. Lebo dovtedy, ak je to aj človek, ktorý kontinuálne abstinuje, má diskomfort, lebo by si chcel zapáliť alebo vypiť... skrátka má abstinenčné problémy, ktoré sa ale časom stále zrieďujú.  Zhruba po roku abstinencie sa už aj odolanie chuti na cigaretu, alebo alkohol ľahko zvláda. My máme prepracované zisťovanie  po roku a potom s odstupom troch rokov, ako dopadli tí , čo sa u nás prišli liečiť pre závislosti a opakovane sme zistili, že dve tretiny z nich abstinujú dlhodobo. U drog ešte viac, čo je spôsobené ich sťaženou tou dostupnosťou a menšou provokáciou zo strany reklamy. Kým reklama na alkohol je v kine, v televízii, v novinách, a to sú spúšťače chuti na pitie a recidívy. Samozrejme, na alkohol zomiera mnohonásobne viac ľudí ako na tvrdé drogy, pretože je ľahšie v porovnaní s drogami je dostupnejší a viac ľudí a vo väčšom množstve ho pije V závislosti od alkoholu patríme k európskej špičke. Nie len v rámci Európskej únie, ale aj na svete. Pred nami sú už len Rusi, Bielorusi, Moldavci a niektoré z pobaltských krajín. Neklesá to, nestúpa to, v priebehu ostatných rokov je tá úroveň stabilná.

Pán doktor, ďakujeme Vám za Váš čas a vzácne informácie a želáme Vám, nech sa Vám darí čím ďalej viac ľudí vyliečiť zo závislostí, (neželáme si však, aby ich bolo čím ďalej viac) aby sa cítili slobodnejší. 

Zhovárali sa František Jurík a Rasťo Nakládal

Zobrazené 2708 krát Naposledy zmenené štvrtok, 16 apríl 2015 17:33
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama