utorok, október 17, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Morské akvárium

Morské akvárium - vysoká škola akvaristiky

Sladkovodná akvaristika je veľmi populárna už niekoľko desaťročí. Keď už akvarista absolvuje chov rybičiek v malej elementke, začne zháňať vzácnejšie, atraktívnejšie a menej dostupné rybky alebo sa venuje holandskému typu akvária husto zarastenému tropickými rastlinami. Kdesi na konci je „vysoká škola akvaristiky" - morské akvárium. Napriek tomu, že ryby a živočíchy vhodné pre morskú akvaristiku pochádzajú väčšinou z oblastí tropických oceánov, dnes ši už tento nádych exotiky podmorského sveta možno zadovážiť. Krevetku nemusíme poznať iba ako pochúťku na tanieri, ale môžeme si ju rovnako ako ježka či hviezdovku priviezť z dovolenky pri Jadranskom mori. Tropická krevetka z rodu Lysmata je nádherným ozdobným prvkom akvária a spolu s pestrou škálou koralových rybiek a s červenými a zelenými riasami rodu Caulerpa  dopĺňa jeho scenériu.

Z koralových rybiek sú pre akvaristiku najvhodnejší klauni, útesníky, koralovky, chirurgovia, nosatky, pyskatce, slizovce, ale i jedovaté krídlovce. Tropické spoločenstvá Karibského či Červeného mora, Indického a Tichého oceánu alebo veľkej útesovej bariéry pri Austrálii ponúkajú pestré farby, tvary i životné prejavy. Sú to koraly vejárové, parohové, mozgové, kríčkové, gorgonie, hubky, sasanky, holotúrie, rúrkové červy, hviezdovky, ježovky, ráčiky, rôzne ulitníky... Zriaďovacie náklady veľkého koralového akvária sú dosť vysoké, ale jeho dopĺňanie je akousi zberateľskou vášňou. Mnohé druhy živočíchov sa nedajú vpustiť do nádrže súčasne a akvárium sa dobudúva a zveľaďuje dlhšie obdobie.
Sme obyvateľmi súše. Možno práve preto nás fascinuje svet pod vodou. Moderná technika nám dovolila nielen potápať sa do morských hlbín, fotografovať či filmovať v nich, ale vďaka technike si môžeme kúsok koralového útesu vytvoriť aj doma v morskom akváriu. Výber jednotlivých druhov živočíchov v akváriu si treba dobre premyslieť alebo sa poradiť s odborníkmi. Niektoré druhy rýb, hviezdoviek, článkonožcov či ulitníkov sú predátori a živia sa koralmi, mäkkýšmi alebo inými živočíchmi a mohli by narobiť v nádrži veľké škody.

akva4   

Najvhodnejšie sú živočíchy, ktoré nie sú náročné na špeciálnu stravu, ale prijímajú väčší sortiment potravy. Vhodnou potravou pre rybky sú lyofilizované (sušené) alebo umelé krmivá v podobe vločiek a granulí, vyrobené špeciálne pre morské druhy. Strava by mala byť pestrá, preto kŕmime striedavo aj mrazenými komárími larvami, dafniami, cyklopmi. Malé rybky a koraly kŕmime špeciálnymi krmivami v tekutej podobe. Veľmi vhodný je aj ráčik - žiabronôžka soľná, ktorej vajíčka prežijú v hermeticky uzavretých konzervách až niekoľko rokov. Rastlinožravé ryby obžierajú riasy a môžeme ich prikrmovať listami šalátu alebo špenátu. Veľkosť akvária by nemala byť menšia ako 200 litrov, optimálne je okolo 400-1000 litrov, ale akvárium môže byť aj väčšie. Čím väčšia je nádrž, tým stabilnejší je mikrosvet a pomery vo vodnom prostredí a nežiaduce zmeny prebiehajú pomalšie.
Optimálna výška akvária je okolo 50 – 70 cm. Nízky stĺpec vody môže prekážať niektorým živočíchom, väčšiu hĺbku zasa ťažšie presvietime žiarivkami. Kvalitným osvetlením totiž simulujeme slnečné lúče, sfarbenie vody a tiene pod vodou, spínacími nastaviteľnými hodinami zasa 12-hodinový režim deň - noc. Slnečný svit napodobníme najlepšie kombináciou modrých žiariviek imitujúcich hlbinné svetlo a halogénových výbojok typu HQI, ktoré dopĺňajú svetelné spektrum mora. Samozrejme, závisí to od toho, aké živočíchy budeme chovať, lebo ryby nepotrebujú také kvalitné osvetlenie ako koraly. Priemerná teplota teplých oceánov je 25 stupňov Celzia a v našich podmienkach potrebujeme v zime zväčša ohrievač s termostatom.
Akvárium by nemalo stáť na teplom mieste, ani by naň nemali dopadať priame slnečné lúče, aby sme zabránili prehrievaniu vody v nádrži. Výhodnejšie je naopak umiestnenie v tmavšej časti miestnosti. Zadnú stenu akvária treba natrieť na modro alebo otapetovať morskou akvaristickou tapetou. Jeho dno vysypeme jemnou koralovou drťou z úlomkov mŕtvych koralov. Na drť sa osádzajú tzv. živé morské kamene vápencového pôvodu obrastené riasami, dovezené zväčša od Jadranu alebo z juhovýchodnej Ázie. Morskú vodu pripravíme deionizáciou pitnej vody reverznou osmózou, keď z prístroja pripevneného na vodovod jedným vývodom vyteká chemicky čistá mäkká voda a do odpadu odteká voda so zvýšeným obsahom solí. Do  čistej  vody  pridáme  priemyselne  spracovanú  morskú soľ
(1 kg soli na 30 I vody). Hustota vody má byť okolo 1,023 g/cm3 a pridáme do nej ešte stopové prvky (rôzne minerály).

   

Do čerstvej vody nemožno ihneď pustiť živočíchy, ale až po rozmnožení baktérií - trvá to asi mesiac. Aby všetko dokonale fungovalo, je nevyhnutná kvalitná filtrácia. Chemická filtrácia prostredníctvom aktívneho uhlia odstraňuje jedovaté splodiny látkovej premeny. UV lampa zasa sterilizuje vodu pretekajúcu jej komorou. Pri biologickej filtrácii sa dusíkaté látky premieňajú rozkladom na menej škodlivé produkty prostredníctvom baktérií. Najmä pre veľké akváriá sa často používa aj riasová filtrácia. Riasy totiž potrebujú na stavbu tela dusíkaté látky, ktoré odoberajú z vody. Odpeňovač odstraňuje škodlivé bielkovinové látky pomocou peny v zbernej nádobke. Pod koralovým pieskom je možné zasa umiestniť pôdny filter - mriežku, pod ktorou prúdi voda do trubice umiestnenej v rohu akvária. I napriek všetkému dochádza po čase k zmenám pomerov v malom morskom svete. Preto treba robiť občasné kontroly, merať a dopĺňať najdôležitejšie prvky, ako sú vápnik, jód, stroncium a morské soli. Ja mám 400 litrové akvárium a celkom sa mi v ňom darí udržať rovnováhu.

 

Imrich, Košice, 50+

Zobrazené 1635 krát Naposledy zmenené štvrtok, 08 január 2015 10:31
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama