štvrtok, august 17, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Chov včiel v Záhorskej Bystrici

Albert Einstein povedal: „Keď umrie posledná včela, ľudstvo vymrie do dvoch rokov“.
Včela medonosná (Apis mellifera) patrí do rodu včela (Apis) a je jedným z tisícov druhov včiel. V celosvetovom meradle je zo všetkých druhov pre človeka hospodársky najvýznamnejšia. Nielen že nás obohacuje o samotný med, ale metabolickou prestavbou medu a peľu vytvára včelí vosk. Ten sa využíva vo farmaceutickom priemysle, v medicíne, v reštaurátorstve, v ľahkom aj ťažkom priemysle. V Záhorskej Bystrici, hneď za Bratislavou, máme spolu s mojim otcom tridsať úľov.

Keďže on je už osemdesiatnik, s týmto koníčkom mu výdatne pomáham. Je to pre nás oboch pekné hobby, na rozdiel od včelárov, ktorí sa tým živia a majú aj vyše sto úľov. Včely nás ľudí nepotrebujú, ony sa vedia o seba postarať, to my potrebujeme ich. A ich chov vo svete je v súčasnosti ohrozený. Populáciu masívne prerieďujú parazity a negatívny vplyv moderného prostredia, výnimočne aj chyby v chove. My máme úle typu B, v ktorých je v silnom produkčnom období po dvadsať rámikov. Včely tam však musia mať svoj dostatočný priestor, pretože keby sa tiesnili, začali by mať tendenciu sa rojiť, a teda opustiť úľ a nájsť si iné miesto.
Túto jar si chceme vytvoriť ešte niekoľko rodín, aby sme ich mali asi do dvadsať, pretože trinásť je pomerne málo. Zima bola mierna a pre včely dobrá. Ak je tuhšia, nechávame im na zimu asi desať kilogramov medu a keď ho skŕmia, pridáme im sirup z repového cukru, aj keď len výnimočne. Máme svoje matky-včely, ktoré sa prirodzenou reprodukciou vymieňajú každé dva-tri roky zväčša tichou výmenou. Keď je rojová nálada – stará matka vyletí so starými včelami a v úli zostane len mladá s mladými včelami. Ja zvyknem starej pristrihovať jednu tretinu krídel.  Vtedy nevládze ďaleko odletieť a padne kúsok od úľa. Keď zahynie, vracajú sa staré včely s prosíkom. Dvíhajú zadočky a mávajú krídelkami, aby ich mladé prijali späť. Ak by zostali v úli len mladé, oslabila by sa rodina a nosili by málo medu. Preto sa vravieva: „Čo ti uleteli včely?“ Ak roj uletí, usadí sa kdesi v múroch domov, alebo v bútľavých stromoch v lese. Bývajú to aj dvoj-trojkilové  roje obsahujúce až tridsaťtisíc jedincov. Silné včelstvo donesie veľa medu.  V júni alebo v júli si urobíme takzvané odložence, t.j. nové včelie rodiny. Vlani sme urobili štyri odložence s matečníkom.  Zoberieme nový úľ, doň dáme zo päť rámikov, keď sa má nová matka už vyliahnuť. Pre zdarný chov včiel je rozhodujúca včelia pastva. V bratislavskom regióne poľnohospodárska pôda ubúda, nie je dostatok kultúr, z ktorých včely nosia veľa medu.

   

To gro tvorí agát a lipa, potom púpava a v lužnom lese najmä popri hrádzach cesnak medvedí. Významná je astrička panónska, rastúca v okolí Bratislavy. Je prakticky panónskym endemitom. Včely z nej čerpajú do prvých mrazov a vtedy im netreba dať na prezimovanie žiaden cukor. Je tu ešte repka olejnatá a slnečnica, nájdu sa aj černice. Ďateliny je pomenej. Podaktorí včelári chodia kočovať do Karpát za gaštanom jedlým. V okolí Bratislavy je aj dostatok záhradkárov a včelia populácia si príde na svoje na ovocných stromoch. Chýba tu horský bezpeľový tmavý med, ten je tam, kde sú hory ihličnaté (smrek, jedľa). Je fascinujúce pozorovať včely pri dorozumievaní. Je to doslova tanec, ktorým si oznamujú, čo objavili: „Je to tam a tam, je to toto, je toho toľko... baby letíme!“ A potom vyletia rovnakým smerom jedna za druhou. Obdivuhodné!
Chov priamo v mestách má svoje špecifiká. V niektorých krajinách sa stáva módou postaviť úle na budovy. Napríklad v Paríži ich majú na domoch, ale to je zelené mesto, zatiaľ čo u nás to nie je také jednoduché, lebo my máme v obľube stromy vyklčovať. Bez včiel nemôže existovať zdravé poľnohospodárstvo. Včely navštevujú plochu do 30 km2, popri zbere nektáru opeľujú kvety poľných a kultúrnych rastlín. Chemické postreky predstavujú vážny problém, na ktorý včelstvo dopláca. Med a soľ sú jediné potraviny, ktoré sa nekazia. Vo faraónskych kobkách našli med, ktorý sa dal jesť . Je všeobecne známe, že med má antibakteriálne a protivírusové účinky, zlepšuje stav ochranných oxidantov v krvi, prospieva tráveniu, má mierne laxatívne účinky, zmierňuje bolesti hrdla, pomáha pri liečbe prechladnutí, je výborným zdrojom energie... No a v kombinácii so včelím peľom je to blahodarná požívatina pre ľudský organizmus v tomto „prekonzervantovanom“ svete. Bolo by priam tragické o takúto potravinu prísť.

Zobrazené 1397 krát Naposledy zmenené piatok, 16 máj 2014 07:44
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama