utorok, máj 23, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Tenisti na hokeji

Spomienky na priateľské hokejové zápasy medzi tenistami Slovenska a Česka.
Táto pekná tradícia sa začala v roku 1991. Prvé stretnutia sa hrali v Šumperku, Prahe a Bratislave. Ja som  začal až v roku 1993 v Piešťanoch, lebo v rokoch 1991 -1992 som pôsobil ako tenisový tréner v Nemecku. Musím sa pochváliť, že hneď pri mojej prvej účasti som získal ocenenie „ Najlepší hráč Slovenska“. Prvých asi 10 ročníkov sa hralo systémom striedavo doma – vonku. S pribúdajúcimi rokmi sme zistili, že je veľmi náročné hrať večer zápas, potom absolvovať spoločnú večeru a napokon ešte párty, ktorá skončila obvykle neskoro po polnoci. No a ráno absolvovať presun autami do dejiska odvetného stretnutia. Začali sme teda hrať systémom jeden rok doma, ďalší vonku. Organizátormi boli z Českej strany  Tomáš Petera, tréner a manažér pražskej Sparty a Marek Všetíček, vynikajúci kondičný tréner napr. Petra Kordu a Radka Štepánka.


Zápasy na Slovensku organizačne zabezpečoval bývalý tenista svetovej stovky Braňo Stankovič, ktorý to robí dodnes. V Česku túto úlohu prevzal Venco Roubíček. Niekoľko posledných stretnutí sa hralo striedavo v Piešťanoch a v Ostrave. Prvé ročníky, ktoré sa uskutočnili v Nitre, Piešťanoch, Poprade a ďalších mestách, mali aj charitatívny charakter. Moderovali ich známi zabávači Jožo Pročko, Štefan Skrúcaný a Rasťo Piško. Keď som prišiel v Púchove v hoteli na raňajky, Rasťo Piško sedel pri stole s Marošom Vajdom (bývalým svetovým tenistom a v súčasnosti úspešným trénerom tenisovej hviezdy Novaka Djokoviča) a ďalšími, a imitoval, tak ako to dokáže iba on. Na moju otázku, od kedy tam sedia, odpovedali, že od večera.

 
 - Dvoráček, Hlinica, Jastrabík, Bondra, Mečíř -


V našej zostave hrali aj posily z iných športov, napr. Miško Martikán, kajakár na divokej vode (sedemnásobný majster sveta a dvojnásobný olympijský víťaz), Jožko Lohyňa, zápasník (majster sveta a bronzový olympijský medailista vo voľnom štýle), Jožko Gonci , športový strelec (štvornásobný majster Európy a bronzový olympijský medailista) a ďalší. Mali sme aj zahraničné posily, napr. daviscupový reprezentanti Rakúska Alex Antonitsch a Stefan  Koubek a Švajčiar Georg Bastl. Česi ho nechceli, ale po prehratom zápase, keď videli ako dobre hrá, nám oznámili, že na budúci rok hrá za nich, lebo má český pas.




Za Čechov nastúpil aj Jakub Hlasek, bývalý vinikajúci tenista a neskôr nehrajúci kapitán švajčiarskeho DC tímu. Našim stabilným spoluhráčom bol aj spevák Pali Habera, ktorého sa nám na párty po pár pivách podarilo presvedčiť aby niečo zahral na gitare alebo na piane a aj zaspieval. Ja som tradične tvoril obrannú dvojicu s Milošom Mečířom (bývalou svetovou štvorkou a olympijským víťazom zo Soulu, v súčasnosti našim DC kapitánom). S pribúdajúcimi rokmi nás premenovali na „ storočnú obranu „ ,čo bol súčet nášho veku. Keď sme sa po zápase opýtali, ktorá obrana dostala najmenej gólov, všetci stíchli...
Počas našich vzájomných zápasov sme zažili veľa veselých, ba až komických príhod. Spomeniem iba niektoré: V Žďári nad Sázavou mal naskočiť na ľad štvrtý útok. Po chvíli sme si všimli, že jeden hráč chýba. Chýbajúcim hráčom bol Kájo Kučera (bývalý šiesty tenista svetového rebríčka a náš dlhoročný daviscupový reprezentant), ktorý si pokojne za striedačkou vybavoval dôležitý telefonát.
V Bratislave zase jeden náš nemenovaný spoluhráč počas striedania naskočil na ľad, ale museli sme mu zakričať, že na striedačke si zabudol hokejku. Inokedy sme hrali v Poprade proti tamojším bývalým ligovým hráčom a získali sme nečakanú posilu - Peťa Bondru, rýchleho korčuliara, ktorý patril v NHL k najúspešnejším zakončovateľom a ktorý sa výraznou mierou podieľal na našom titule majstrov sveta z roku 2002 v Goeteborgu. Našinec si isto dobre pamätá najvýznamnejší gól v histórii slovenského hokeja vo finále proti Rusku.

 

 
- Maroš Vajda, Peťo Hrunčák -

 

V NHL bol Peťo v tom čase „Lock out „ ,takže bol doma. Mal som to šťastie, že hoci je útočník, v Poprade hral v obrannej dvojici so mnou. Počas našej presilovej hry sme dostali za našej prítomnosti na ľade dva góly. Na párty po zápase mi s úsmevom priznal, že také niečo sa mu nikdy počas profesionálnej kariéry nestalo. V Ostrave  počas vyhlasovania najlepších hráčov dostal jeden z nás cenu „najužitočnejší hráč“. Vraj za to, že nenastúpil.... Tradičným termínom týchto  priateľských stretnutí je november, kedy končí dlhá a náročná tenisová sezóna. Hráči a tréneri vtedy nie sú na cestách, ale pripravujú sa doma. Počas celej histórie zápasov, ktoré sa hrajú už skoro štvrťstoročie, sa nestal žiadny úraz, vyskytlo sa iba nejakých pár „štichov„ po odrazených pukoch. Výsledky stretnutí nie sú dôležité, ale musím konštatovať, že v prvých ročníkoch sme mali veľmi pasívnu bilanciu. No počas posledných, asi desiatich rokoch, sa karta obrátila v náš prospech. Dúfam, že táto pekná tradícia bude mať ešte veľa pokračovaní.

 
- Bondra, Martikán, Hlinica, Dvoráček -



Zobrazené 1066 krát Naposledy zmenené utorok, 14 október 2014 13:52
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama