utorok, máj 23, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Tenisoví veteráni z VÚZ

Tenisoví veteráni z VUZ
Ubehlo už zopár rokov od vtedy, čo členovia tenisového klubu Výskumného ústavu zváračského v Bratislave dali dokopy nás, skvelú partiu tenisových veteránov. Boli medzi nami viacerí bývalí ligový hráči a súčasní tréneri a najmä všetci milovníci tohto krásneho bieleho športu – Tóno Zaťko, Tomáš Dvoráček, bratia Oliver a Peter Karlíkovci, Rudo Kusý, Ferko Kolenič, Peťo Nemec, Jano Kmeť a ja. Hrali sme súťaž družstiev pod názvom 45+,

ktorá limitovala túto vekovú kategóriu. Začalo sa to v rámci bratislavského regiónu, v ktorom sme sa stretali s viacerými bývalými tenistami, aj s niekdajšími rivalmi v priateľskej atmosfére zápasov, majúcich celkom iný nádych ako kedysi. V celoslovenskom finále sa vždy zúčastňujú dva najlepšie tímy z každého regiónu - východoslovenského, stredoslovenského, západoslovenského a bratislavského. Vari sa patrí pochváliť, že titul Majstra Slovenska v tejto kategórii sme získali niekoľko krát. Ale za zmienku určite stojí jedna paradoxná situácia.

 

Finálová skupina sa hrala v Leviciach. Žreb nám v prvom kole určil za súperov druhý tím z východného Slovenska. Keď sme pricestovali do Levíc, zistili sme, že sa súper nedostavil, vraj sme na nich veľmi silní, načo by sa teda trmácali takú diaľku. Nuž, pobrali sme sa teda domov s postupom do semifinále bez boja. Na druhý deň sme mali nastúpiť proti domácim, ktorí nám zatelefonovali, aby sme necestovali, že ich bude k dispozícii málo, lebo niektorí majú pracovné povinnosti.

 

Veľmi nás to netešilo, že sme vo finále a ešte sme neudreli do loptičky, ale čo sa dalo robiť, finále je finále, bolo treba sa naň pripraviť. Ale čo čert nechcel, v Leviciach nás čakalo nemilé prekvapenie. Súperi z Bratislavy sa nám nevedeli dotelefonovať – vraj načo by chodili, keď sme ich už v súťaži v rámci regiónu porazili, zbytočne znova hrať. Na krku nám viseli zlaté medaily, ktoré síce majú svoju hodnotu, ale akosi s trpkou príchuťou. Vari ani nemajú vo svete športu obdobu....Krajšie spomienky máme na Majstrovstvá Európy. Vždy sme sa na ne tešili, bol to pre nás zakaždým zlatý klinec sezóny, či už v rakúskom Foralrbergu, v španielskej Barcelone alebo portugalskom Vale do Lobo.

 

. Tam sa schádzala tenisová smotánka rokov minulých – mnoho bývalých daviscupových reprezentantov a svetových špičiek. Španieli Orantes, Riba, Luna, Vasquez, Rus Pugajev, servisový bombardér Američan Roscoe Tanner (hral za nemecký tím), ktorý dokázal kedysi drevenou raketou servovať dvestokilometrovou rýchlosťou... Na súpiskách šestnástich družstiev bolo veľa tenistov, ktorí v tom veku ešte poctivo trénovali, udržiavali sa v kondícii, hrávali súťaže, cestovali  na medzinárodné turnaje, kde zbierali body do veteránskeho rebríčka.

 

Mali na svoju záľubu dostatok prostriedkov. Ale náš tím – Výskumný ústav zváračský – nikdy neodchádzal s hanbou – raz sme skončili piaty, raz siedmy, raz ôsmy a raz desiaty. Ako rôčky pribúdali, niektorí z nás sa vekom vzďaľovali, a tak bolo zaťažko bojovať proti „mládencom“ o dosť mladším. Dnes už nehráme spolu súťaž, ale stále sa stretávame, aby sme si zaspomínali a... možno sa raz prihlásime do vyššej vekovej kategórie – vari aj 80+?

Rasťo Nakládal, 55+
Foto: František Kolenič

Zobrazené 747 krát Naposledy zmenené pondelok, 20 október 2014 07:37
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama