utorok, máj 23, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Rumunsko 2014

Akcia:Rumunsko 2014
Termín: 18.7.2014 - 2.8.2015
Trasa: Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Moldavsko. Podnestrie, Ukraina, Slovensko
Zostava: Alenka (55+),  Ďuro (55+), Sabínka(16), Samko(23)

Tohoto roku sme sa rozhodli pozrieť pre zmenu na juh a tak voľba padla na Rumunsko, kde sme už neboli od čias socializmu a naše deti vôbec. A čo sme tam teda za dva týždne videli a zažili?

 

V meste Oreadea sme mali prvú rumunskú kávu, zbytočne sme hľadali mapy a našli sme naše prvé rumunské kešky.

 

V pohorí Apuseni sme sa vybrali do jaskyne Cetăţile Ponorului, jej vstupný portál s výškou 76 m je najvyšší v Európe. Jaskyňu sme prešli s čelovkami, žiadne vstupné, žiadne zákazy. Večer v kempe výborné ( lacné) langoše. Kemp bol tiež bez vstupného. Bohužiaľ aj bez spŕch a štandardnej výbavy.

   

Potom sme sa šli ochladiť do ľadovej jaskyne Focul Viu.

 

Na planine Ponor Glade sme našli riečku, ktorá sa stráca v zemi. Na jar, keď je veľa vody a nestíha vtekať do hlbín, sa tu vytvára obrovské jazero, hlboké aj niekoľko metrov.

 

V meste Hunedoara sme navštívili korvínský hrad. Mená Jan Hunyadi a Matej Korvín nám pripomenuli hodiny dejepisu. Je to aj kus našej histórie.

 

Radšej len z auta sme obdivovali miestnu rómsku architektúru. Kde sa hrabe slovenské podnikateľské baroko.

 

Off-roadovou cestou sme prešli popod Retezat z mesta Vulkan do mesta Băile Herculane. No nechoď, keď miestny policajt pod zákazom vjazdu povie: “Máte 4x4? Tak to prejdete!”

 

V meste Băile Herculane sme sa okúpali v termálnych prameňoch, ktoré pamätajú ešte rímske časy. Snáď sa im zašlá sláva ešte niekedy navráti.

   

Cestou na Železné vráta /tiesňava, ktorou sa kedysi valil Dunaj, až kým ho nespútala priehrada/ sme si pozreli obrovskú sochu Decebala, kráľa Dákov.

 

Cestou zo Železných vrát sme sa v mestečku Ponoarele prešli po skalnom moste, ktorý je druhý najväčší v Európe, ale po tom prvom nejde asfaltka.

   

V Târgu Jiu sme v parku obdivovali sochárske diela Constantina Brâncu?iA ešte “Nekonečný stĺp” od toho istého umelca.

   

Monastier Horezu dýcha pokojom ….

 

… hoci predstavy pekla vyvolajú skôr nepokoj v citlivej mysli. Ale vyliečili sme to výbornou mamaligou /50% polenta + 25% syr + 25% smotana - nebíčko v papuľke/

 

Transalpinu, najvyššiu cestu v Rumunsku, ktorá sa šplhá až do výšky 2145m.n.m., sme prešli za stáleho lejaku a tak sme si ani nevychutnali výhľady a okolité prírodné krásy.

 

Sibiu je veľmi pekné bývalé saské mesto, kde to žije. Práve tam prebiehala medzinárodná ochutnávka jedál. Tak sme ochutnali.

 

Svatby nám vychádzali, kde sme prišli, tam nejaká bola. Tu je jedna zo Sibiu.

 

Po Transalpine prišiel na rad Transfagarasan, je síce nižší (2042), ale o to obľúbenejší. A keď sme tam už boli, tak sme si vyšli aj na tento kopček.

 

Drakulov hrad Poienari - tak vraj toto je skutočný hrad Vlada Tepeša, ktorý mal čudnú záľubu napichovať živých ľudí na špicaté koly. Výstup bol dosť sýty - 1400 schodov.

 

A toto je už ten nepravý - turistický Drakulov hrad Bran. Disneyland.

 

Brašov je ďalšie veľmi pekné mesto. V pozadí Biela veža. My sme boli pri Čiernej. A ďalší pekný kláštor - Ciolanu. Prišli sme tam už v podvečer. Ta reťaz na bráne je z jedného kusa dreva.

   

Dalšia rarita, ktorú doma nemáme - Bahenné sopky Pâclele Mari a Pâclele Mici.

   

Ktoré je ktoré už netuším, ale bol tam výborný kemp. Miestny správca nám na privítanie aj nalial za pohárik. Ceny mierne, miesto krásne. Potom sme sa ešte boli okúpať v Constanzi, tam sa mi dáko nechcelo fotiť. Moldavsko je krajina vína. Pivnice Milestii Mici sú známe po celom svete. No neochutnáš? Chodiť sa po nich dá aj autom. Vlastne musí, majú vyše 200 km na dĺžku. Tak sme si zajazdili. A tie státisíce fliaš. A tie ceny, jeden by aj slzu vyronil.

   

Aby sme neobišli hlavné mesto Moldavska Kišinev. A veru sme neobišli, dokonca naša prvá FTF.

 

Kláštor Orheiuk Vechi, sľubujem, posledný. V meste Vadu lui Voda sme bývali u dobrého človeka Sergeja, 20 rokov nevidel slovenských turistov.

 

A na záver asi posledná krajina na svete, kde hrdo veje zástava s kosákom a kladivom. PMR. Podnesterská moldavská republika. Krajina, ktorej peniaze vám nevymenia nikde na svete. A keď posielate pohľadnicu do zahraničia, musíte použiť známku susednej krajiny. Na hraniciach s Moldavskom som si pripomenul staré zlaté časy, keď sme chodili do Sajuzu nerušimovo, sovietska hranica ako sa patrí. Deti len pozerali. A leninovia tam stále voľne pobiehajú.

 

Čo na záver? Rumunsko je nádherná krajina, až mi je ľúto, že som ho posledných 30 rokov takto zanedbal. Príroda prekrásna, ešte tam nie je množstvo zákazov a príkazov a keď si chcete postaviť stan v rezervácii, nech sa páči.


Neboli sme na mnohých ďalších miestach, ktoré by určite stáli za to - delta Dunaj, bukolické severné Rumunsko, obišli sme aj Bukurešť a mnoho ďalších krásnych miest. Možno nabudúce. Rumunskí vodiči sú už byľu menej ostrí, ceny mierne a ľudia srdeční. A nie je to ani ďaleko.
Takže hor sa do Rumunska.
Rumunsko júl 2014.

Zobrazené 951 krát
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama