štvrtok, august 17, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Cesta hrdinov SNP

Na začiatku celého tohto dobrodružstva bolo úplne náhodné stretnutie partie chalanov na základnej vojenskej službe. Tam sa utužili naše vzťahy a priateľstvo, ktoré pretrváva až dodnes. Po ukončení vojenskej služby sme sa pravidelne každý rok stretávali a stretávame na takzvanom ZVV (zraz vojenských veteránov). Na jednom z takýchto stretnutí v nás skrsol nápad urobiť niečo, čo by nás ešte viac stmelilo, siahlo aj na hranice naších síl, niečo, čo nie je tak bežné na našom krásnom Slovensku.

A vtedy sme začali plánovať prejsť celú cestu hrdinov SNP peši po vlastných. 870 km zo severovýchodu Slovenska - Nová Sedlica na juhozápad Slovenska - Devín.

 


Celá trasa sa dá prejsť aj na jeden šup, ale je na to potrebné dlhšie (minimálne mesačné) voľno. Tak sme sa rozhodli, že každý rok prejdeme v priebehu troch dní určitý úsek trasy. Štart 5. mája 2012 - Nová Sedlica. Väčšina z nás šla po prvýkrát na takúto nikoľkodňovú túru, t.j. denné šľapanie 8 hodín v kuse a prespávanie v stanoch alebo prístreškoch. Každý z nás s plne naloženým batohom, s priemernou hmotnosťou 15 kg, sme teda vyrazili.

 

Hneď na začiatku nás čakal prvý náročný výstup na vrch Kremenec, ktorého vrchol je na Slovensko-Poľsko- Ukrajinskej hranici. Naplánované sme mali, že prvý úsek prejdme z Kremenca až na Duklu. Po prvom dni nám bolo jasné, že s tak „plnou poľnou“ to nebude v naších silách a boli sme radi, keď sme denne prešli 20 km. Pre upresnenie:celá trasa je po vrcholcoch hôr, čo v praxi znamená, že sa šliape vždy hore a dole a zase hore a dole. Po dvoch dňoch som ja konkrétne zistil, že zostup je oveľa náročnejši ako výstup. Takže prvý rok sme prešli z Novej Sedlice do miesta zvaného Bolnica, kde sme našťastie natrafili na chatu, keďže lialo ako z krhly.
Rok druhý: Štart 16. mája - Bolnica. Druhý rok sme sa zišli v menšom počte len štyria, ale už s patričnými skúsenosťami z minulého roka. Ruksaky boli o poznanie ľahšie a krok tým pádom rezkejší, takže sme v priebehu tých troch dní splnili plánovaný cieľ – Dukliansky priesmyk. Zaujímavosťou druhého ročníka bolo, že nám cestou došla voda a v blízkom okolí neboli žiadne studničky. Naštastie sme vodu našli pomocou mapy, kde boli označené pramene riek.

 


Rok tretí: Štart 8.5.2014 mája - Dukla. Aj tento ročník v menšom počte, ale s o to väčšou motiváciou. Počas cesty prechádzame cez rodnú obec jedného z nás a presne naplánový cieľ cesty na druhý deň je v obci Andrejová v miestnej krčme. Je zaujímavé, ak má človek stanovený pre neho príjemný cieľ, ako ho vie s ľahkosťou a presnosťou splniť. Tretí ročník dopadol podľa predpokladov tesne pred stanoveným cieľom. Jednoducho únava nás už maximálne porazila a aj naša kondícia je priamo úmerná nášmu veku :).

 


Zatiaľ je za nami 195km po svojich. Pokračovanie príbehu trasy partie kámošov na budúce .....

Zobrazené 1054 krát
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama