sobota, september 21, 2019

Cesta hrdinov SNP

Na začiatku celého tohto dobrodružstva bolo úplne náhodné stretnutie partie chalanov na základnej vojenskej službe. Tam sa utužili naše vzťahy a priateľstvo, ktoré pretrváva až dodnes. Po ukončení vojenskej služby sme sa pravidelne každý rok stretávali a stretávame na takzvanom ZVV (zraz vojenských veteránov). Na jednom z takýchto stretnutí v nás skrsol nápad urobiť niečo, čo by nás ešte viac stmelilo, siahlo aj na hranice naších síl, niečo, čo nie je tak bežné na našom krásnom Slovensku.

A vtedy sme začali plánovať prejsť celú cestu hrdinov SNP peši po vlastných. 870 km zo severovýchodu Slovenska - Nová Sedlica na juhozápad Slovenska - Devín.

 


Celá trasa sa dá prejsť aj na jeden šup, ale je na to potrebné dlhšie (minimálne mesačné) voľno. Tak sme sa rozhodli, že každý rok prejdeme v priebehu troch dní určitý úsek trasy. Štart 5. mája 2012 - Nová Sedlica. Väčšina z nás šla po prvýkrát na takúto nikoľkodňovú túru, t.j. denné šľapanie 8 hodín v kuse a prespávanie v stanoch alebo prístreškoch. Každý z nás s plne naloženým batohom, s priemernou hmotnosťou 15 kg, sme teda vyrazili.

 

Hneď na začiatku nás čakal prvý náročný výstup na vrch Kremenec, ktorého vrchol je na Slovensko-Poľsko- Ukrajinskej hranici. Naplánované sme mali, že prvý úsek prejdme z Kremenca až na Duklu. Po prvom dni nám bolo jasné, že s tak „plnou poľnou“ to nebude v naších silách a boli sme radi, keď sme denne prešli 20 km. Pre upresnenie:celá trasa je po vrcholcoch hôr, čo v praxi znamená, že sa šliape vždy hore a dole a zase hore a dole. Po dvoch dňoch som ja konkrétne zistil, že zostup je oveľa náročnejši ako výstup. Takže prvý rok sme prešli z Novej Sedlice do miesta zvaného Bolnica, kde sme našťastie natrafili na chatu, keďže lialo ako z krhly.
Rok druhý: Štart 16. mája - Bolnica. Druhý rok sme sa zišli v menšom počte len štyria, ale už s patričnými skúsenosťami z minulého roka. Ruksaky boli o poznanie ľahšie a krok tým pádom rezkejší, takže sme v priebehu tých troch dní splnili plánovaný cieľ – Dukliansky priesmyk. Zaujímavosťou druhého ročníka bolo, že nám cestou došla voda a v blízkom okolí neboli žiadne studničky. Naštastie sme vodu našli pomocou mapy, kde boli označené pramene riek.

 


Rok tretí: Štart 8.5.2014 mája - Dukla. Aj tento ročník v menšom počte, ale s o to väčšou motiváciou. Počas cesty prechádzame cez rodnú obec jedného z nás a presne naplánový cieľ cesty na druhý deň je v obci Andrejová v miestnej krčme. Je zaujímavé, ak má človek stanovený pre neho príjemný cieľ, ako ho vie s ľahkosťou a presnosťou splniť. Tretí ročník dopadol podľa predpokladov tesne pred stanoveným cieľom. Jednoducho únava nás už maximálne porazila a aj naša kondícia je priamo úmerná nášmu veku :).

 


Zatiaľ je za nami 195km po svojich. Pokračovanie príbehu trasy partie kámošov na budúce .....

Zobrazené 1958 krát
Pre písanie komentárov sa prihláste