štvrtok, august 17, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Plavba výletnou loďou

Koncom novembra sme sa vydali s priateľkou prostredníctvom CK Pepita Tours na cestu loďou. Komárňanská cestovka robí takéto zaujímavé zájazdy (pre po maďarsky hovoriacih klientov) už pekných pár rokov. Pre mňa jediným obmedzením bola neznalosť  maďarského jazyka. Moja kamarátka mi však tlmočila výklad skúseného sprievodcu a vďaka milým ľuďom cítila som sa medzi nimi príjemne. Autobus vyrazil z Komárna pred polnocou 18. novembra a my s kamarátkou sme nastúpili krátko po polnoci neďaleko Šamorína, kde ona býva. Cesta ubiehala veľmi rýchlo, každé 3 hodiny sa robila prestávka, a tak sme už neskoro popoludní obdivovali krásy Janova, tohto najdôležitejšieho prístavu Talianska s bohatou históriou, ktorý sa ťahá po morskom pobreží až 35 km. Ozaj len obdivovali z autobusu, pretože bol čas sa nalodiť.

Na Katedrály San Lorenzo či San Siro si treba nájsť vhodnejšiu chvíľu. Čakala nás ešte dlhá cesta! A obrovská výletná loď MSC Armonia (4 hviezdičky), ktorá má 9 palúb pre pasažierov, plus ďalšie pre personál. Z troch druhov kajút – vnútornej (bez okna), vonkajšej s oknom či vonkajšej s balkónom sme si vybrali tú tretiu možnosť. Loď, postavená v r.2004, v roku 2014 prešla výraznou rekonštrukciou V súčasnosti má MSC Armonia dĺžku 275 m (oproti pôvodným 251 m) a odvezie až 2 680 cestujúcich.   Na lodi sa nachádzajú 4 reštaurácie, pizzéria, 9 barov, zmrzlinový a vitamínový bar. Ak si chcete zaplávať, máte možnosť. Voda v 2 bazénoch nie je v novembri najteplejšia, no jacuzzi vám to vynahradí.

   
 Loď MSC Armonia  Madeira

Pre milovníkov tanca je k dispozícii  tanečný parket,  diskotéka uspokojí tých neskôr narodených, nechýba kasíno, výherné automaty, ale aj knižnica s knihami vo svetových jazykoch. Každý večer je pripravený program na profesionálnej úrovni, ktorý môžete vidieť v divadle La Fenice. Kto chce nakupovať, nájde tu zopár butikov, ale nákup si radšej nechajte pri návšteve zaujímavých destinácií na pobreží.  Na relaxáciu možno odporúčať masáže, saunu, solárium…Alebo máte záujem o kozmetiku, manikúru, pedikúru, kaderníka? I športovci tu majú priestor – môžu si zahrať na multifunkčnom športovom ihrisku (tenis, volejbal, basketbal, futbal, minigolf), využiť fitness centrum. Skrátka luxus pre dôchodcov z Talianska, Nemecka, Veľkej Británie, Írska, Rakúska…Slovákov alebo Čechov ako pasažierov sme nestretli.
Prvou zastávkou na našej plavbe po Stredozemnom mori bola Marseille vo Francúzsku. Atmosféra mesta bola úžasná. Ľudia si ju užívajú, nikam sa neponáhľajú. Mesto sa rozprestiera po pobreží Stredozemného mora v dĺžke 37 km. Slnko tu svieti až 300 dní do roka a zima tu takmer neexistuje. Silný mistrál zo severozápadu mesto zbavuje všetkých nečistôt. Turistov lákajú tradície a kultúra mesta i skutočnosť, že tu žili takí slávni umelci, ako boli Cézanne, Braque, Dufy a iní. Mali sme  čas iba jedno odpoludnie. Najprv sme  navštívili Cathédrale de la Major – Marseilleskú katedrálu z 12. stor., no tá  bola zatvorená. Tak sme sa vydali pešo k ozajstnému skvostu - Notre Dame de la Garde, symbolu mesta. Táto katolícka bazilika, postavená v novobyzantskom štýle na mieste pôvodnej starovekej pevnosti, sa týči totiž vo výške 162 m, čo je najvyšší prírodný bod v meste a vyhliadka na Marseille odtiaľto stála za to naše „štveranie“!  Bazilika bola postavená v r. 1853-1864. Zvonicu zdobí 9,7 m vysoká pozlátená socha Madony s dieťaťom, ochrankyne Marseille. Kedysi sem premávala lanovka, no od r.1967 už nefunguje. Niektorí z našej skupiny sa rozhodli navštíviť ostrovček If neďaleko pobrežia Marseille. Túto slávnu pevnosť zvečnil Alexandre Dumas st. v románe Gróf Monte Christo.  Hrad, postavený za Františka I v r.1524, je jedným z najpôsobivejších historických pamiatok na pobreží Stredozemného mora. 
Opúšťame Francúzsko a plavíme sa smer  Španielsko - Cartagena. Celú noc i deň sme pobudli na lodi. „Lebeďkáme si“,  ako hovorí moja kamoška. Raňajkujeme v pohode, netreba sa nikam ponáhľať. Najprv ovocie, ale aj šunčičku, vajíčka, ešte tento pároček, však je maličký, ale zajtra si dáme len vločky s mliekom, aké sladké pečivko, iba jedno…Ideme pozrieť na palubu. Tam sa jeden otužilec čvachce v bazéne, no to je odvaha! Ale v jacuzzi je viac ľudí, veď voda je teplá. Inde počuť: „Fanta,Cola, vodka“, jeden skok, dva skoky…vyhráva talianska dôchodkyňa alebo Nemka? Ľudia tlieskajú… Vietor fúka dosť silno, darmo, je november…Ideme do kajuty.  Náš stevard z Hondurasu sa dnes činil. Labute z uterákov, no krása…Gracias. Zalezieme do tepla a čítame. A už je tu večer, treba sa slušne obliecť. Usmievavý čašník z Bali nás zdraví. Malé prekvapenie na tanieri, potom predjedlo, polievka, morské potvory od výmyslu sveta, prílohy také i onaké, šalát a ešte zákusok. „Terima kasih“ (ďakujeme po indonézsky), to sme sa naučili od snaživého čašníka. Čaká nás večerný program. Predstavenie Kleopatra s profesionálnymi umelcami, tanečníkmi. Ešte predtým nás pozýva kapitán lode na Gala Cocktail. Kto chce, môže sa s ním fotografovať.
8.00 ráno: Cartagena. Sprievodca nás nasadí na poschodový autobus  a už frčíme. Slúchadlá na uši a počúvame výklad v angličtine. Cartagena je hlavným mestom provincie Murcia. Mesto založili Kartagínci v r. 227 pred n.l. Vrchol svojho rozkvetu dosiahlo v rímskom období. Po zániku Rímskej ríše význam mesta upadal, no postupne ako prístav nadobudol značný strategický charakter. Od konca 19. stor. sa tu ťažil zinok, striebro, využíval sa chemický priemysel.

   
 Rímsky amfiteáter v Cartagene  Turisti z CK Pepita tours

V súčasnosti Cartagena vyváža olivový olej, ovocie, zeleninu, víno. Muralla del Mar je opevnenie, ktoré vybudoval Karol III. v 18.stor. Míňame radnicu, klenot modernistickej architektúry zo začiatku 20.stor., Cervantesov dom, kasíno, Palác námorného veliteľstva, Námorné múzeum, Technickú univerzitu. A ešte jedna pamätihodnosť: Castillo de la Concepción (Hrad počatia nového života). Je to stredoveká stavba z 13. alebo 14. stor., ktorá sa nachádza na najvyššom kopci s rovnakým názvom. Časť stien dnešného hradu pripomína moslimskú citadelu z 12. stor. A stopy po arabských obyvateľoch  vidno aj v Múzeu rímskeho divadla. Ideme pešo do múzea. Rímske divadlo bolo objavené v r.1987, ale pochádza z 1.stor.n.l.  V Múzeu sú vystavené archeologické vykopávky, pochádzajúce z 5. až 1.stor.pred n.l. Amfiteáter má kapacitu 6 000 ľudí. Sedadlá sú vytesané do skaly, bohatá výzdoba je pomerne dobre zachovaná, javisko má dĺžku viac ako 43 m. Obdivujeme túto krásu. A naraz – čo to? Akýsi spev. Ale skupinka stojí v pozore. Pýtam sa bližšie stojacich, čo to má znamenať. Vraj maďarská hymna! Nechápem súvislosť medzi rímskym divadlom v Cartagene a ...to spievali od šťastia. V autobuse dostávam prekvapivú otázku od „speváka“, prečo som nespievala slovenskú hymnu. No, pokiaľ viem, Slovákov teší, keď vyhrajú MS v hokeji, ak sa dostanú na MS vo futbale (to ani nemusia vyhrať!), skrátka, keď dosiahnu nejaký športový úspech a vtedy sa tešia a spievajú hymnu. (No zas som múdrejšia...). 
Rýchlo na loď, ráno nás čaká Gibraltár. Jedinečná destinácia v Stredozemnom mori, na samom juhu Pyrenejského polostrova, tam, kde sa stretáva Európa s Afrikou. Gibraltárska Skala je vraj jedným z dvoch legendárnych  pilierov siláka Herkula. Legenda hovorí, že gibraltárska Skala bola spojená s africkým kontinentom podmorským kanálom v dĺžke 24 km . A tadiaľto sa vraj dostali preslávené opice, polodivé makaky, ktoré vás tu sprevádzajú a ukradnú všetko, čo vidia, strčia sa do auta, skočia vám na plece, vyvolajú smiech a u slabších pováh hrôzu. A už sa vydávame na cestu v taxíkoch s anglickým sprievodcom na jej vrchol. Možno ísť aj peši či lanovkou. Obdivujeme prírodnú rezerváciu Upper Rock, ktorá je botanickým pokladom a domovom mnohých pozoruhodných druhov vtákov. Každý rok sem prichádza až 8 miliónov turistov. Dostávame sa na vrchol Skaly, kde sa nám naskytne úchvatný výhľad na Gibraltársky prieliv, aj keď sa trocha zamračilo. Tamto je Európa a tam zas Afrika. Taxíky nás úzkou cestičkou dopravia k Jaskyni sv. Michala, ktorá sa skladá z dvoch sál, v hĺbke cca 46 m sa nachádzajú ďalšie „komory“ a niektoré siahajú hlboko až 62,5 m pod úroveň vstupu do jaskyne. Jaskynná katedrála je vďaka vynikajúcej akustike unikátnym miestom na koncerty, balet i divadelné predstavenia. Presúvame sa ďalej k  Tunelom (viac ako 70 km), ktoré pochádzajú z čias Veľkého obliehania (1779-1983) - keď Briti bojovali proti francúzskym a španielskym námorným silám, ale aj  z obdobia 2.sv.vojny. Gibraltár má zaujímavú históriu. Gibraltárska Skala bola obývaná už od kamennej doby. Práve tu bola objavená prvá lebka neandertálca. Dôležitá vojenská námorná základňa  menila majiteľov počas 8 storočí arabskej okupácie v Španielsku. Začas Gibraltár ovládli Španieli, no v 18.stor. britské a holandské loďstvo bojovalo o získanie tohto územia. A potom zas spojené francúzske a španielske námorné sily. Až Bitka pri Trafalgare (1805) a definitívne 2.sv.vojna rozhodla o britskom víťazstve v Stredozemnom mori.  Legenda hovorí, že pokiaľ na skale bude aspoň jedna opica, tak Gibraltár bude patriť Angličanom. Sledujeme ešte jednu zaujímavosť. Letisko je naozaj unikátne, pretože kvôli nedostatku rovnej plochy sa  pristávacia dráha miestneho letiska križuje s jednou z  najrušnejších ciest. Opúšťame štát v meste či „malé Anglicko“ s rozlohou len 6,5 km2 a 30 tisíc obyvateľmi.
Vraciame sa na loď. Pri večeri sa nám zdá, že sa nejako viac kolíšeme. A to sme ani veľmi nepili. Čo to? V noci sa hojdáme čoraz viac. A nad ránom buchot na balkóne. Stoličky sa posúvajú, narážajú do stolíka. V skrini spadol kufor, v minikúpelni náraz zhodil krémiky… Sme v Cádize, v Andalúzii.

   
 Rozbúrený oceán na Tenerife  Čierna Madona -  Katedrála v Cadize

No pekné privítanie…  Cádiz je jedným z najstarších miest nielen v Španielsku, ale aj v celej Európe. Založili ho Feničania okolo 9.stor. pred n.l. Potom sa tu vystriedali Rimania i Arabi. Svoj najväčší rozmach zažilo v stredoveku. Odtiaľto sa začínali aj dve slávne moreplavby K.Kolumba. V tomto očarujúcom historickom meste zažijete veselé andalúzske prostredie, typické obielené domy i subtropickú vegetáciu. Začíname  so zaujímavou pamiatkou. Torre Tavira je vyhliadková veža z 18. stor., ktorá je najvyšším bodom (45 m nad morom) v starom meste. Krásny pohľad na mesto! Tu sa nachádza aj turistická atrakcia „temná komora“. Tento „zázrak“ je založený na optickom princípe, ktorý pozostáva zo zrkadla a dvoch šošoviek, obraz sa premieta na vyduté vodorovné biele plátno v úplne tmavej miestnosti bez okien. Akoby ste videli fotografiu, ale v pohybe – spolu so sprievodkyňou sledujete ľudí na ulici,  čo robia… Takýchto tmavých komôr je na svete 40 a tento vynález vraj poznal aj Leonardo da Vinci! Ideme na trh. Škoda, že je pondelok, stánkov s ovocím a zeleninou je tu teraz málo. Zaujme nás však baroková Katedrála, ktorá sa stavala celých 116 rokov. A tak vidno aj rokokové prvky, aj konečný neoklasicistický štýl. Zídeme do krypty, ktorá je vykopaná do skaly pod hlavným oltárom, kde sú pochované významné osobnosti kultúrneho života v Cádize. Pred kostolom hádžem pár drobných starej žobráčke. Míňame nádhernú klasicistickú radnicu, kupujem zopár pohľadníc, batoh desigual pre vnučku (veď čoskoro budú Vianoce!), kamoška si užíva slniečko na lavičke…Ľudia kupujú žreby El Gordo. Veria, že 22. decembra ich čaká veľká výhra? Adiós Cádiz! Viac sme nestihli… Posúvame si hodinky o hodinu späť, plavíme sa na portugalský ostrov Madeiru. Zasa celý deň i noc. Ráno sa autobusom s pohodovou slovenskou sprievodkyňou, ktorá tu už pár rokov žije, šplháme do výšky 1814 m na Pico de Aireiro, druhý najvyšší vrch Madeiry. Zima ako v Tatrách, nie som na takú „kosu“ pripravená, trasie ma. Výhľad by bol úžasný, keby nebola taká hmla. Klesáme nižšie, vyjasnieva sa. Madeirské súostrovie tvorí množstvo ostrovov sopečného pôvodu, ale len dva sú obývané: Madeira a Porto Santo. Madeira je najväčším z ostrovov. Poznali ho už starí Rimania, znovuobjavený bol v r.1418. Madeira (počet obyvateľov 253.000) sa stala autonómnou oblasťou Portugalska v r. 1976 s vlastnou vládou a autonómnou legislatívou. Vplyvom Golfského prúdu má ostrov vynikajúce klimatické podmienky, stále počasie a subtropickú vegetáciu. Keďže priemerná teplota vzduchu je okolo 20 °C, má prezývku aj Ostrov večnej jari, ale aj Ostrov kvetov či Perla Atlantického oceánu. Míňame mestečko (skôr dedinu, ale to by sa miestni urazili!) Kamazu, známe prácou s prútím, ale aj ihriskom, kde sa hral prvý futbalový zápas v Portugalsku. Pestuje sa tu ovocie - maracuya, papaya, avocado. Banány sú malé, preto sa vyvážajú iba do Portugalska. V lete je 26°C,  vlhké podnebie, v zime býva 15°C-21°C. V čase nášho výletu bolo 18°C.

   
 Gibraltár - Jaskyňa sv. Michala  Opica na Gibraltáre

Madeira je nielen ostrov, ale aj špeciálny druh lahodného vína a samozrejme, vyšívaných čipiek. Zastavujeme a osviežime sa „ponchou“. Je to typický nápoj Madeiry – pálenka z cukrovej trstiny, med a citrónová šťava. Cukrová trstina rastie na ostrove, v r.1474 ju sem priviezol K.Kolumbus. Vezieme sa ďalej a navštevujeme pstružiu farmu v Ribeiro Frio („studená rieka“), kde vo veľkých nádržiach, naplnených studenou vodou z horskej riečky, plávajú menšie i väčšie pstruhy. Farma slúži najmä na obnovenie populácie pstruha aj v iných riečkach ostrova. Kocháme sa pohľadom na nádherné kvety- orchidey, levandule... Pred nami je Santana, čiže Santa Ana. To už sme na severnom pobreží ostrova Madeiry a začína nepríjemne popŕchať. Vybiehame s dáždnikmi z autobusu a pozeráme na malé domčeky s trojuholníkovou strechou, ktorú pokrýva slama. Kedysi vidiecke domy s bielymi stenami, červenými dverami a  oknami s modrým lemovaním dnes slúžia väčšinou ako turistická atrakcia. Ostrov Madeira je na juhovýchode veľmi suchý. Preto tu od 16.stor. Portugalci stavali levady (zavlažovacie kanály),  aby takto dostali vodu z hôr do poľnohospodárskych oblastí na juhu. Blížime sa  k jedinému veľkému mestu na ostrove, hlavnému mestu Funchal. 500 rokov staré  mesto bolo takto nazvané podľa hojného výskytu feniklu, ktorý tu rástol (v portugalčine funcho=fenikel). Mesto leží v zálive s  výhľadom na prístav a okolité kopce. Prešli sme sa historickým jadrom Funchalu, videli katedrálu z 15.stor.,  starú radnicu. Vychutnali sme si slnečné počasie. Na kúpanie je vhodné Porto Santo, kde je 9 km piesková pláž, pláže na Madeire sú väčšinou kamenisté.
V autobuse spievame maďarské i slovenské piesne. Super, teším sa, sme jedna fajn turistická skupinka. A aby som nezabudla na slávne osobnosti  minulosti: Na ostrove si  liečila TBC Alžbeta Bavorská, zvaná Sissi, zomrel  a je tu aj pochovaný posledný rakúsky cisár Karol I. Habsburský. A na slávne osobnosti súčasnosti - 21.decembra 2014 za prítomnosti slávneho portugalského futbalistu Cristiana Ronalda, rodáka z Funchalu, odhalili na jeho počesť 3,4 m vysokú bronzovú sochu. Na Madeire má už  Ronaldo múzeum, kde sú vystavené jeho trofeje. Program sa kvôli zlému počasiu zmenil. Fúka vietor, prší. Neplavíme sa  do  Santa Cruz de la Palma, ale do Santa Cruz de Tenerife. A tu teda trávime dva dni.
Sme na Kanárskych ostrovoch. Ráno odchádzame s maďarskou sprievodkyňou, ktorá tu už roky žije, na prehliadku ostrova Tenerife, najväčšieho z Kanárskych ostrovov. Ale počasie je čoraz horšie. Plánujeme jeden deň si pozrieť južnú časť ostrova, druhý deň severnú. Kanárske ostrovy sú súostrovím sopečného pôvodu a tvorí ich 13 ostrovov, nie všetky sú obývané. Ležia severozápadne cca 100 km od pobrežia Afriky. Pokiaľ ide o názov, nemajú nič spoločné s kanárikmi, po latinsky canis znamená pes. Podľa legendy kedysi ostrovy strážili veľké psy. Do r. 1927 bolo mesto Sant Cruz hlavným mestom Kanárskych ostrovov. Odvtedy je hlavným mestom spolu s Las Palmas na ostrove Gran Canaria. Kanárske ostrovy majú autonómiu. V Santa Cruz sídli Parlament Kanárskych ostrovov, nachádza sa tu niekoľko fakúlt Univerzity La Laguna. Mesto je známe organizovaním karnevalov (január/február), po Rio de Janeiro druhými naslávnejšími na svete. Santa Cruz má kozmopolitný charakter, najpočetnejšie komunity tvoria prisťahovalci z Latinskej Ameriky a Afriky. Prechádzame cez Námestie Španielska, ktoré je najväčšie na Kanárskych ostrovoch, je bohato vyzdobené k Vianociam, sledujeme auditórium, palmové parky, súd, radnicu. Autobus nás unáša von z mesta po serpentínach, až sa nám zatajuje dych. Zastavili sme sa na ťavej farme, ale leje sa ako z krhly. Nikto nemá chuť povoziť sa na ťavách. A vôbec – veď to iste nie sú domorodé zvieratá!
Navštívime múzem perál a súčasne obchod s  perlami rôznych tvarov, veľkostí i farieb na pobreží Adeje. No a samozrejme, my ženy sa tu zdržíme dlhšie. Druhý deň objavujeme sever ostrova, ale počasie nám ani teraz nepraje. Zelený sever ostrova sa líši od suchého juhu.  Uprostred ostrova sa týči vulkán Pico de Teide, ktorý je najvyššou horou celého Španielska, nielen Kanárskych ostrovov. Jeho vrchol meria 3718 m  a  je svetovým kultúrnym dedičstvom UNESCO. Tu sa udrží sneh až do neskorej jari. My ale prechádzame najprv mestečkom La Laguna, druhým najvýznamnejším mestom na ostrove.  Rozprestiera sa v údolí Aguero. Má množstvo architektonických pamiatok a palácov zo 17. a 18.stor. Nachádza sa tu Univerzita San Fernando, biskupský palác a z cirkevných pamiatok je najznámejšou Katedrála La Laguna. Vezieme sa ďalej. La Esperanza je vstupnou bránou do najväčšieho lesa ostrova-Bosque de la Esperanza s borovicami a eukalyptami, ktoré dosahujú výšku až 40 m. Výsadba eukalyptov nebola šťastnou myšlienkou, pretože vraj vypijú veľa vody a pod nimi sa iným rastlinám nedarí. Autobus stúpa ďalej, začína sa liať.

   
 Radnica v Cadize  Banány na Tenerife

Národný park de las Caňadas sa nachádza na úpätí hory Teide. Rozkladá sa na ploche 135 km2 a je v Španielsku najväčší svojho druhu.  V Národnom parku sa vyskytuje 220 rastlinných druhov, z ktorých 16 je jedinečných, rastúcich iba v tejto chránenej oblasti. Dostávame sa do výšky 2000 m. Stačí. Hvezdáreň a meteorologická stanica sa nachádzajú  až vo výške 2398 m, ale my už nepokračujeme tak vysoko. Pomaly nie je vidieť ani na krok. Obdiv nad toľkou krásou prírody vystrieda strach. Keď trochu ustúpi hmla, ktorá nás sprevádza, zhliadneme lávové polia s kopami tmavých pórovitých kameňov. Akoby mesačná krajina. Ešte prechádzame mestom La Orotava, kde kedysi bývali najbohatšie rodiny. Vďaka úrodným svahom sa tu darilo vinnej réve, dnes tu rastú väčšinou banánovníky. V uliciach starého mesta nájdeme renesančné domy, nádherné kostoly, exkluzívne obchody, krásne zelené parky. V Puerto de la Cruz obedujeme. V príjemnej reštaurácii nám hrá a tancuje folklórny súbor Lomo la Palma. Dozvedáme sa, že bola vyhlásená výstraha 1.stupňa. Školy sú zavreté, očakáva sa víchrica, ktorá tu na ostrove býva tak 3-4-krát do roka. Zastavíme sa na pobreží. Mohutné vlny narážajú na skaly (a to sme sa chceli okúpať!), stúpame na čierny mokrý piesok, zopár fotiek na pamiatku. Vrecia na uliciach v Santa Cruz sú pripravené…No to máme šťastie!
Vraciame sa na loď. Kapitán lode oznamuje, že pre zlú poveternostnú situáciu sa nevie, kedy loď odpláva. Ráno sa zobúdzame, vietor trochu ustal, hurá, blížime sa k pobrežiu...Zakotvíme v Las Palmas na ostrove Gran Canaria okolo obeda. Autobusy nás postupne odvážajú na letisko. Všetky lety sú oneskorené, aj ten náš. Konečne nastupujeme do lietadla smer Viedeň.
Tak sme sa šťastne vrátili! Je 30. november, polnoc a autobus do Komárna už čaká. Vystupujem prvá niečo po polnoci v Bratislave. Bola to skvelá plavba, aj keď jej záver bol dosť vzrušujúci. Tak teda dovidenia, priatelia! Niekedy na budúce si plavbu – zas do iných končín- zopakujeme, ale radšej na jar ako v zime...
 

Táňa Kupkovičová, 65+   

Zobrazené 1321 krát
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama