piatok, december 15, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Baleárske ostrovy- Kulinársky cestopis po Španielsku.

V pätnástich pokračovaniach Vám priblížime kulinárske umenie jednotlivých španielských regiónov.

Baleárske ostrovy.
Už od dávnoveku boli ostrovy Mallorca, Menorca, Ibiza, Formentera a Cabrera, ležiace asi 240 km na východ od Valencie, vyhľadávaným útočiskom mnohých morských národov a ich vplyv i zvyky tu zanechali nezmazateľné stopy. Palma de Mallorca Arabi najskôr nazvali mesto Palma Medina Mayurka. V 13. storočí ho dobyl Jaime I. a urobil z neho súčasť aragónskeho kráľovstva. V tomto období dokonca prepadol mesto pirát Barbarossa. V 16. storočí to boli Turci, neskôr vytlačení Angličania a v 18. storočí za napoleónskych vojen Francúzi. Toto správne mesto celého súostrovia je aj jedným z najdôležitejších prístavov v Stredozemnom mori.

Dominujú mu hrad Bellver, postavený v 14. storočí s nezvyčajným okrúhlym pôdorysom, spolu s gotickou katedrálou, bývalou obchodnou burzou, arcibiskupským palácom, kláštorom sv. Františka a prekrásnymi palácovými rezidenciami zbohatnutých rodín obchodníkov. Na „Slnečnej ceste“ starovekých  Feničanov v západnej časti Stredozemného mora sa nachádza ostrov Ibiza s rozlohou 572  km2, tvoriaci malý veľký svet, ktorý sa rozkladá od pobrežia až do vnútrozemia, pričom jeho povrch je poväčšine veľmi rozmanitý a hornatý. Návštevníkovi ponúka najrôznejšie kontrasty a pozýva ho podeliť sa o svoju  kultúru, tradície a umenie. Dejiny Ibizy sa začali písať v roku 650 pred naším letopočtom, aj keď prvé chronologické zmienky sa objavujú približne až po roku 600 pred n. l., keď Feničania založili Ibosim, dnešné hlavné mesto ostrova Eivissa. Nachádza sa v juhovýchodnej časti ostrova Ibiza.

 

Jeho hospodárska činnosť sa sústreďuje najmä na sektor služieb, turistický ruch a drobné obchody tvoriace hlavnú náplň ekonomiky. Približne 40.000 obyvateľov žije v súčasnej dobe na rozlohe 11 km2, lemovaných tromi plážami: Ses Figueretes, Talamanca a Playa den Bossa. Prístav Ibiza, nachádzajúci sa v prírodnom zálive, je kolískou prvých ľudských osídlení na ostrove a je hlavnou prístupovou cestou do mesta po mori a spolu s letiskom je vstupnou bránou pre celý ostrov. Ostrov je ako loď, a preto odporúčame, aby prvý údaj, ktorý si každý deň zistíte prv, než si vyberiete pláž, bol smer vetra. Ak hľadáte pokojné more, zamierte na opačnú stranu, než odkiaľ fúka vietor, čiže na záveternú stranu, povedané rečou námorníkov. Naopak, ak si prajete búrlivejšie more, vhodnejšie pre niektoré športy, zamierte do pobrežnej oblasti, kde fúka vietor, teda na náveternú stranu.
Od čias, kedy Feničania založili mesto, tvorí Eivissa nepretržite obývané jadro mesta, ktoré je od roku 1999 na zozname svetového dedičstva kultúrnych pamiatok organizácie UNESCO. Štruktúra starého mesta  Dalt Vila s hradbami vznikla okolo vyššie položeného centra, kde sa dnes nachádza súčasný Castillo a Almudaina  (hrad a pevnosť). Rozvíjala sa spontánne, nesúvisle a rôznorodo, bez akéhokoľvek predbežného plánu a prispôsobovala sa tvaru kopca, na ktorom bol hrad postavený, pričom nesledovala zámery, spojené s potrebami obrany v jednotlivých historických obdobiach. Dalt Vila je obklopená hradbami zo 16. storočia, ktoré boli postavené talianskymi staviteľmi Calvim a Fratínim, podľa renesančného obranného poňatia so siedmymi delostreleckými baštami a výstupkovitým opevnením. Buen provecho!
Odkazom dedičstva národov, ktoré na ostrovoch po stáročia zanechali svoj vplyv, je i miestne kulinárske umenie. Až niekedy navštívite slnkom zaliate Španielsko, nie je nič ľahšie, ako sa presvedčiť o vynikajúcom chýre tamojšej kuchyne. Množstvo výborných reštaurácií priťahuje návštevníkov svojou pestrou ponukou. V ich jedálnom lístku a typickom prostredí sa odzrkadľuje obraz krajiny, ktorej obyvatelia si radi doprajú dobré jedlá, pričom ich dokážu ohodnotiť i vychutnať. Krajové reštaurácie vedia uspokojiť aj tých najnáročnejších gurmánov. Každý národ má svoju typickú kuchyňu, ktorá dodáva jedlám osobitnú chuť, arómu a vzhľad. Pri formovaní jednotlivých národných kuchýň bola príroda a podnebie vždy dôležitým faktorom. A tak bohatstvo, ktoré poskytovali polia, sady, hory a vodstvo ovplyvňovali aj zloženie španielskej kuchyne. Chuť a vôňu jej dodal um, dôvtip i šikovnosť tunajšieho ľudu.

 

Rozmanitosť španielskej kuchyne zodpovedá prírodným, podnebným a historickým rozdielom jednotlivých oblastí. Nespornou výhodou tejto kuchyne je príslovečná kvalita tunajších surovín a v nemalej miere tradície obyvateľov, ktorí si prevzali a osvojili dedičstvo rôznych civilizácií, zanechajúcich stopy vo všetkých sférach života Pyrenejského polostrova. Španielsko je z gastronomického hľadiska veľmi rozmanité a táto pestrosť zodpovedá jednotlivým španielskym oblastiam. Jestvuje okolo 50 známych spôsobov úpravy zemiakov a viac ako 30 receptov prípravy gazpacha (studenej paradajkovej polievky). V základe však španielske kontinentálne územie môžeme rozdeliť na 5 oblastí: sever - kde sa robia omáčky, stred - pečené mäsá, juh - vyprážané jedlá, východ - ryžové pokrmy a povodie rieky Ebro, kde sa robí chilindrones, teda typická iberská omáčka z cibule, rajčiakov, suchej červenej papriky, cesnaku, praženého šafranu, petržlenu a štipľavej papriky, do ktorej sa zaprávajú rôzne mäsá, napr. kurča, jahňacina, kozľacina alebo teľacina. Nesmieme však zabudnúť ani na dve španielske ostrovné kuchyne - kanársku a baleársku, ktoré tiež majú svoje špecifiká.
Vplyv orientálnej kuchyne na Baleároch dokazuje aj kniha Proberbis del Tronc Vegetal z 13. stor. od Ramóna Llulla. V tomto diele sa už spomínajú granátové jabĺčka, muškátový orech a zázvor. Ich kombinácia v sladkokyslých pokrmoch je príznačná pre celý stredovek. Nenechajte si ujsť miestnu gastronomickú ponuku, využite veľkú rozmanitosť  reštaurácií existujúcich na týchto ostrovoch, niektoré z nich získali medzinárodný ohlas. Začnite jedinečným vidieckym šalátom ensiam pag s  z pečených zemiakov, baklažánov, paprík, rajčiakov a cibule, hojne ochuteným vynikajúcim olejom. Významné postavenie medzi zeleninovými jedlami má baklažán, ktorý sa upravuje na tisíc a jeden spôsobov. Najznámejší je tzv. tumbet. Musíte ochutnať sofrit pagés, zaujímavá zmes jahňacieho a kuracieho mäsa, typických tamojších údenín a zemiakov. Z údenín uveďme aspoň tunajšiu pikantnú, ale zároveň labužnícku klobásovú pastu - sobrasadu, ktorá sa môže natierať na chlieb alebo je súčasťou viacerých typických jedál. Z rôznych druhov morských rýb sa pripravuje vynikajúce ragú Bollit de Peix, ku ktorému sa ako príloha podáva ryža  pripravená z vývaru týchto rýb. Bollit sa pripravuje tak,  že ryby sa varia spolu s veľmi chutnými ibizskými zemiakmi.

 

A ako dezert vyskúšajte Flaó, domácu tortu pripravenú z tvarohu a mäty. Rovnako vám odporúčame ochutnať Orelletes, vyprážané pečivo, ktoré bolo kedysi typické na veľkých oslavách. Bravčová masť, čiže saim je základnou surovinou pri príprave múčnikov - ensaimada, tortel a plnených slaných koláčov preslávených aj mimo ostrovov. Na Baleárskych ostrovoch vznikla aj majonéza - mahonesa, pretože Španieli tvrdia, že pochádza z Mahonu na Menorke. Nesmiete zabudnúť ani na tunajšie  značkové odrodové vína s označením Vinos de la tierra de Eivissa, ako biele tak i červené.  Na záver ochutnajte tunajšie likéry: bylinkový, frígola, absint, atď. 

 

 

Naše rozprávanie o miestnej gastronómii ukončíme slovami klasika: „Kuchyňa, podobne ako jazyk tvorí najvýraznejšie rozdiely medzi národmi. Národy dokážu oddeliť jedine moria, nepodarí sa to ani čiaram na mapách, ktoré vyznačili politici, ani riekam.“    Julio Carro Baroja
Autor: Ľubomír Štancel

Zobrazené 1307 krát
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama