utorok, máj 23, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Navarra zachutí každému

Buen provecho! 
Navarra zachutí každému.
Navarra leží na severe Španielska a je ďalším zo sedemnástich autonómnych regiónov tejto krajiny. Jej obyvatelia sú hrdí, sebavedomí a vždy dali o sebe vedieť, nech už išlo o politiku, kultúru alebo kuchyňu. Susedstvo a vzájomné historické styky s Francúzskom prispeli k tomu, že tu vznikla prvá španielska labužnícka kuchyňa, ktorá sa vyznačovala dobrým výberom a ľahkosťou pripravovaných pokrmov zo všetkých miestnych surovín a druhov zeleniny. Medzinárodný ohlas si získali tiež ružové navarrské vína, ktoré sa prostredníctvom pútnikov dostali do sveta a dnes patria k najlepším v Španielsku.

 

V stredoveku tu bolo ešte pred kráľovstvom Navarrským kráľovstvo Pamplonské. Vzniklo v roku 824, kedy tamojší baskický vodca Íňigo Arista získal titul pamplonského kráľa a ukončil nadvládu Franskej ríše. Svojmu ľudu dal slobodu slova a identita malého národa sa posilňovala aj v ďalších storočiach. Roku 1513 zabrala Kastília južnú časť Navarrského kráľovstva, to však zostalo nezávislé, so zvláštnym štatútom a právami až  do roku 1841, kedy sa pripojila Navarra k španielskej ústave. Od  roku 1589 bola zriadená personálna únia s Francúzskom a v roku 1620 sa začlenilo Navarrské kráľovstvo do Francúzskeho. Toto územie však užívalo spoločne s provinciou Béarn istý stupeň autonómie až do roku 1792. Navarru možno rozdeliť zemepisne na 3 časti.  Horské chrbty Pyrenejí na severe sa vyznačujú jedľovými, bukovými a dubovými lesmi.  Nájdeme tu výnimočnú krajinu ako je napríklad Baztanské údolie. Na juhu je to La Riviera - prostá zem s malými lagúnami a úrodným údolím rieky Ebro, ale aj bizarnou polopúšťou Bárdenas reales. Medzi nimi v strede leží La Zona Media, s pôsobivou krajinou ako Hoces de Lumbier či Arbayun. Najdôležitejšou navarrskou riekou je Ebro, ďalšie rieky sú Aragón, Arga, či Ega.  

 
     V pyrenejskom údolí Roncal, Salazar a Aézcoa bolo využívanie lesov hlavným zdrojom  príjmov od
       nepamäti. Voda v ich riekach bola prostriedkom na prepravu dreva.  Dnes využívajú pltníci túto
                                                      tradíciu ako turistickú atrakciu.

Podnebie v Navarre je kontinentálne, čo znamená že tu panujú dlhé, horúce letá a chladné zimy. Priemerný úhrn zrážok je 625 mm ročne. Vo vyšších nadmorských výškach sa vyskytuje nebezpečenstvo mrazov a prívalových dažďov. Výlety do Pyrenejí ponúkajú malebné scenérie. Za návštevu určite stojí napríklad Larra Massif či lesy a hory v Irati. Milovníci vysokohorskej turistiky by sa mali vydať do miesta zvaného Roncalli, kde sa nachádza niekoľko vrcholkov vyšších ako 2000 m. Navarra hraničí na severozápade s Baskickom, na juhozápade s autonómnym spoločenstvom La Rioja, na juhu a východe s autonómnym Aragónskom a na severe potom s Francúzskom. Región tvorí 272 obcí a miest a je vyhľadávaný predovšetkým vďaka svojim nádherným horským štítom a údoliam. Navštíviť tu môžeme takmer päťdesiat prírodných rezervácií. K najvýznamnejším patria Reserva Integral de Lizardoia alebo Parque Natural de Seorio de Bértiz. Tieto chránené územia sú skvelým miestom pre pešiu turistiku, horolezectvo či rybárčenie.

Vydajme sa po stopách Sv. Jakuba

Tí, ktorí majú radi skutočne dlhé putovanie, môžu sa vydať po svätojakubskej ceste. Úsek  navarrským územím je dlhý 175 km. V stredoveku sa za najťažšiu časť považoval zostup z Pyrenejí do  hlavného mesta Pamplony (Iruňa). Na vyčerpávajúcej ceste preto vznikli nocľahárne, nemocnice,  kostoly a kláštory, ktoré sa bezplatne starali o pútnikov. Tento zvyk pretrváva dodnes a príspevky na nocľah a stravu sú dobrovoľné. Časom sa z toho stala aj významná stredoveká obchodná cesta. Tadiaľto sa až do Galície dostali nové odrody révy z Porýnia a Moselu. Taktiež iný tovar, ale aj nové poznatky o architektúre, zvykoch a spôsobe myslenia iných národov. Samozrejme sa tak dialo aj opačným smerom. Cestu neznámymi krajinami popisoval prvý cestopis z 12. storočia Codex Calixtinus. Vzdialenosť sa merala podľa  času, ktorý prešiel jazdec za deň na koni. Tak bola celá púť od španielskych hraníc až do Santiaga de Compostela rozdelená do 13 dní. Cestopis poskytoval tiež informácie o stravovacích zvykoch a možnostiach a tak to bol zároveň aj kulinársky sprievodca. V tom čase išlo skôr o jednoduché až chudobné pokrmy pre vyhladovaných pútnikov. Dnes už však nestretnete chudobných otrhaných vandrákov, ale skôr turistov a bicyklistov. Počas navarrskej trasy natrafíte napríklad na Kaplnku ducha svätého v Silo de Carlo Magno. Postavili ju v blízkosti jaskyne, kde boli pochovávaní pútnici, ktorí zomreli počas púte. Kostol San Pedro de la Rúa a palác navarrských kráľov je jediná existujúca civilná románska stavba v Navarre. Puente de Reina je zas prekrásny románsky most so šiestimi oblúkmi a kostol Iglesia del Crucifijo s jedným z najkrajších gotických krížov na svete postavili templárski rytieri. Krajina je doslova posiata kláštormi. Takým je aj prastarý benediktínsky kláštor Monasterio de Irache s bývalým kláštorným vinárstvom Bodegas Irache.

   

 

Pri vínnej fontáne Fuente de vino sa zastaví každý pútnik, aby sa napil z dvoch kohútikov. Z jedného tečie
 chladná voda, aby uhasila smäd a z druhého dobré červené víno, aby dodalo potrebnú silu k ďalšej púti. 

Druhým najväčším mestom oblasti je Tudela v blízkosti rieky Ebro. Zaujme predovšetkým svojimi úzkymi uličkami v maurskom štýle. V jeho blízkosti sa nachádza národný park Bardenas Reales. V júli sa tu môžete zúčastniť festivalu na počesť patrónky mesta - sv. Anny. Vtedy hrá v uliciach hudba a samozrejme nechýbajú ani obľúbené býčie zápasy. História dávneho Navarrského kráľovstvo nás ovanie v mestách ako Olite, Ujué či Estella, pre svoju krásu v stredoveku prezývané La Bella. Tu si prídu na svoje všetci gurmáni, lebo obec je vyhlásená svojimi pokrmami  zo pstruhov a úhorov. Po chutnom jedle môžete navštíviť bývalý kráľovský hrad.

Fiesta obráti celé mesto hore rohami

Hlavné mesto Navarry Pamplona je dookola obohnané múrom zo 16. storočia. Nájdeme tu aj ďalšie historické pamiatky, ako napríklad katedrálu Santa María s hrobmi navarrského kráľa Karola II. s manželkou a gotickým ambitom zdobeným prepracovanými kameňorezbami. Turisti sem jazdia však najmä kvôli býčím zápasom. Jedny z najobľúbenejších sa konajú na Plaza de Toros. Návštevníkom však nestačí vidieť býky len v aréne. Mesto je  svetoznáme najmä vďaka slávnosti Sanfermines, ktorej súčasťou je každý rok beh býkov a ľudí úzkymi ulicami mesta. Divoká a tiež nebezpečná zábava má starobylú tradíciu zo 16. storočia. Od roku 1911, odkedy sa vedú oficiálne záznamy, pri nej prišlo o život alebo sa zranilo veľa ľudí. Po celom svete ich preslávil americký spisovateľ Ernest Hemingway v rozsiahlej novele Fiesta - Slnko aj vychádza z roku 1926, v ktorej zachytil atmosféru tejto slávnosti, čaro mesta i naturel španielskych ľudí.

     
Oslavy patróna mesta sv. Fermína sa konajú každý rok od 6. do 14. júla 

Beh sa nazýva Encierro a odohráva sa v koridore, ktorý chráni prizerajúcich pevnými drevenými plotmi. Za nimi na všetko dozerajú policajti a pripravení sú záchranári, aby mohli okamžite zasiahnuť. Televízne kamery sledujú všetko zo všetkých možných uhlov. O ôsmej ráno explózia rakety oznámi vypustenie býkov z ohrady na okraji mesta. Pastieri s dlhými palicami ženú pred sebou stádo rozdivených býkov a pred nimi utekajú všetci, ktorí chcú dokázať svoju odvahu. Tisíce ľudí sa dostáva do extázy, dobrodružná mystika smrti visí vo vzduchu. Beh o život a o smrť netrvá ani tri minúty a končí sa dolu v mestskej aréne. Býky, ktoré ráno vypustia, sa podvečer vrátia do arény a ich život ukončí ruka toreadora. Na druhý deň sa všetko opakuje. V meste je čulý nočný život. Okolo Plaza de Castillo nájdeme veľa tradičných barov, kde si môžeme dať tapas - niečo malé na zahryznutie pri poháriku vína či piva. Kaviarne, krčmičky a reštaurácie môžeme navštíviť tiež v ulici Avenida de Bayona. Fiesta je aj mimoriadnou kulinárskou udalosťou roka. V tabernas a mesones sa veľké množstvá morských plodov a langúst zapíjajú ľahkým ružovým vínom. Dopyt po čerstvom býčom mäse je taký veľký, že to zo zabitých býkov  v aréne nestačí. Musí sa preto doviezť z  hlavných chovných oblastí. Sú to Kastília León a La Mancha,  Extremadura,  a tradičná južná  Andalúzia, kde sú tiež veľké statkárske chovy bojových býkov. Najobľúbenejšie na jedálnom lístku je ragú z mäsa bojových býkov - estofado de carne de toro a obrovské kotlety chuletas - opekané na ražňoch.

   

 

Estofado de carne de torro – ragú z mäsa bojových býkov
1 kg mäsa z bojového býka, alebo hovädzie zo stehna, 200 ml olivového oleja, 3 nasekané cibule, 5 nasekaných strúčkov cesnaku, soľ a korenie, 2 lyžice hladkej múky, 3 mrkvy nakrájané na kocky, 250 ml červeného vína, 3 lyžice vinného octu, 2 bobkové listy, 2 klinčeky, 2 ostré červené papričky& zbavené semien, 1 l mäsového vývaru, trochu mletej škorice, 2 lyžice nasekanej petržlenovej vňate.
Mäso umyjeme, osušíme a nakrájame na pravidelné kúsky. Vo veľkom hrnci rozohrejeme olivový olej a mäso na ňom prudko opečieme zo všetkých strán. Pridáme cibuľu i cesnak a krátko opečieme. Osolíme, okoreníme a poprášime múkou. Primiešame mrkvu. Prilejeme červené víno, ocot a mäsový vývar. Pridáme bobkové listy, klinčeky a nakrájané papričky. Privedieme k varu, prikryjeme a zvoľna dusíme  asi 2 hodiny pri miernej teplote. Občas premiešame. Pred podávaním ragú ochutíme mletou škoricou, osolíme a okoreníme. Primiešame nasekaný petržlen.

Pred pretekmi sa podľa zvyku konzumujú nezvyčajné raňajky cabeza y corada – jahňacia hlava s vnútornosťami, s cesnakom a petržlenom. Tradičnými jedlami sú tiež záhradný bôb, jahňacie ragú a furmanský kotlík ajoarriero zo sušenej tresky alebo langusty s paprikou. Delikatesou sú klobásky txistorra. Výdatným základom pre dlhé nočné popíjanie je tenká na vzduchu sušená tvrdá klobása chistorra alebo chorizo cular. 

 
Chorizo cular je silná papriková klobása – salám,
         ktorý sa konzumuje až po behu býkov.

Ružová Navarra

Vína z navarry v kvalite nezaostávajú za svojím slávnejším susedom – Riojou. Aj keď sa tu pestujú prakticky rovnaké odrody, vína majú odlišný charakter. Je to jednak vďaka pôdnym podmienkam, ale tiež kvôli spôsobu spracovania. Vinice sú vysadené na nižších svahoch Pyrenejí na celej južnej polovici autonómneho spoločenstva Navarra. Najstaršie historické údaje o pestovaní viniča sa datujú od 2. storočia pred naším letopočtom, kedy tu Rimania založili prvé vinárstvo. V 12. storočí sa víno z Navarry začalo vyvážať. Koncom 18. storočia bolo vinárstvo hlavnou poľnohospodárskou činnosťou v tejto oblasti. V roku 1855 sa v oblasti rozšírila nákaza Oidium. Následne v roku 1882 fyloxéra zničila 98% z celkovej výmery viníc (50000 ha). Začiatkom 20. storočia boli vinice znovu vysadené, okolo roku 1980 už produkovali  kvalitné vína. Navarra získala oficiálny status Denominación de Origen v roku 1975.
Navarra má svoju minulosť po stáročia spojenú s ružovými vínami - rosados z odrody garnacha.  V ich kvalite sa uskutočnil prielom v 50. rokoch minulého storočia. Vtedy sa začali hrozná len jemne stláčať aj so stopkami bez lisovania a po krátkom nakvasení sa nechal odtiecť mušt. Víno tak získa malinovú farbu a intenzívnu vôňu po malinách a jahodách. Tento postup sa uzákonil a nesmierne svieže Rosados de Navarras sa preslávili po celom svete. V súčasnosti tvorí rosé takmer polovicu z miestnej produkcie, no dominujúce výsadby garnachy ustupujú stále viac populárnemu tempranillu zo susednej Riojy. Dorábajú sa tu však i výborné červené vína z národnej odrody tempranillo a francúzskych variet cabernet sauvignon a merlot. Oblasť je rozdelená do piatich provincii. Najvyššie na severozápade je položená Baja Montana, má chladnejšie atlantické podnebie a kamenistú pôdu a je to najvlhšia oblasť. Prevládajúcou odrodou je garnacha. Produkujú sa tu svieže ružové vína ovocného charakteru s vyšším obsahom kyselín. Ružové z Ribera Alta sú zasa hladké a mimoriadne aromatické. Okres je známy aj produkciou znamenitých bielych vín z odrody viura. Nachádza sa v južnejšej časti, v okolí miest Tafalla a Olite, ktoré je dnes považované za hlavné mesto vína v Navarre. Pôda je ílovitá a produkujú sa tu špičkové hladké, vyzreté, telnaté červené vína predovšetkým z odrôd tempranillo a garnacha s vyšším obsahom alkoholu a nižším obsahom kyselín. Známe a obľúbené sú semicrianzy a crianzy z vybraných partií červeného vína z odrody garnacha. Vysokú kvalitu tu dosahujú aj vína z odrôd merlot a cabernet sauvignon.
Ribera Baja leží v najjužnejšej časti provincie, má horúce a suché podnebie. Z modrých odrôd prevláda garnacha, ktorá dáva plné, robustné a telnaté vína typickej tmavej farby s dobrou arómou. Z bielych odrôd je to moscatel de grano menudo, z ktorého sa vyrábajú obľúbené prírodne sladké likérové vína.
Tierra Estella sa nachádza v strednej časti územia a má už suchšie podnebie. Prevládajúcou odrodou je modré tempranillo, vhodné na výrobu príjemných sviežich mladých vín, ale aj vín vhodných na vyzrievanie v sudoch a výrobu crianzy. Z tempranilla a garnachy sa robia pekné ružové vína.
Najznámejší z navarrských dištriktov – Valdizarbe má mierne a ešte suchšie podnebie s vhodnými podmienkami pre pestovanie modrých odrôd tempranillo a garnacha, z ktorých sa produkujú vynikajúce červené a ružové vína. Obľúbenou odrodou je tu tiež cabernet sauvignon.
Možnosti vín v Navarre sú teda v súčasnosti lepšie, ako tomu bolo koncom minulého storočia a čoraz viac  konkurujú vínam zo susednej Riojy.
 

Liečivý elixír

Mnohí Navarrčania prisahajú na liečivé účinky trnkového likéru pacharán. Má vraj blahodarný vplyv na náš zažívací trakt a celý nervový systém. V miernom množstve vraj pomáha predchádzať srdcovému infarktu a artérioskleróze. Pôvodne sa ľudový nápoj pripravoval na roľníckych samotách. Neskoro na jeseň sa trhali modrofialové plody so zelenou trpkou dužinou rastúce na kríkoch s názvom slivoň trnitá. Spočiatku sa jednoducho  nakladali do domácej pálenky. Neskôr sa predávali na trhoch a nakoniec ich kupovali krčmári a likér bol dostať v každej putike. Fľaša sa do tretiny naplní zrelými trnkami a doleje sladkou alebo polosladkou anízovkou. Kto chce môže pridať trochu škorice a kávových zrniek a  dva až štyri mesiace sa nechajú trnky macerovať. Občas ich treba pretriasť, aby sa vôňa rozvinula rovnomerne. Najlepšie je postaviť fľašu na južnú stranu do okna zaplaveného slnkom, čím sa proces urýchli. Pacharán je vhodné piť ako dobre vychladený digestív na 3 až 7 stupňov C.

   

 

Kde rastie vinná réva a ovocie, tam sa vždy niečo pálilo. Tak tomu je i v Navarre. Bylinné a ovocné výťažky v liehu sa vždy považovali  za lie-
čivé. Okrem sedliakov zohrali v tejto činnosti dominantnú úlohu kláštory so svojimi bylinkovými záhradami. V kláštoroch na Jakubovej ceste
                                                                                 sa udržiava dodnes táto tradícia 

Navarrská kuchyňa

Navarra prevzala mnohé z kuchyne baskickej, francúzskej a aragónskej, ale dokázala tieto vplyvy vtesnať do svojich vlastných gastronomických predstáv. V oblasti Pyrenejí hraničiacich s Francúzskom vždy dochádzalo ku  kultúrnej a kulinárskej výmene.  Navarrčania vedeli že cez hory prelietajú ťažní operenci a preto často končili v ich hrncoch. Najväčšej obľube sa dodnes tešia najmä divoké kačky. Naopak domáci chov kačíc nebol vo veľkej obľube a  trvalo veľmi dlho, než sa táto francúzska tradícia zaviedla v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v Navarre.
O hojnosti pstruhov a svojich zážitkoch z rybačiek v Navarre a Kastílii písal už spomínaný Ernest Hemingway. Muškárenie je športom i vášňou. Lovia sa tri druhy pstruhov, pričom najčastejšie skončí na háčiku menší, pomerne chudý potočný pstruh obecný – trucha fario.  Ďalší je ťažný pstruh morský lososovitý - trucha asalmonada, ktorý získal svoje ružové mäso vďaka veľkej konzumácii rakov. Pstruh dúhový -  trucha arco iris sa spozná na prvý pohľad podľa toho že mu po oboch bokoch prebieha  zreteľný dúhový pás. Ten je najlepší, keď sa pripraví na navarrský spôsob.

Trucha a la  Navarra - pstruh na navarrský spôsob
Pstruh, soľ, korenie, plátky šunky serrano, hladká múka, slanina pokrájaná na malé kocky, 2 lyžice olivového oleja, 2 strúčiky cesnaku pokrájaného na plátky.
Pstruha umyjeme, osušíme, osolíme a okoreníme. Vnútro vyplníme plátkom šunky, zvonku sa ľahko popráši múkou a opraží z oboch strán dozlatista.  Predtým sme na veľkej panvici vyškvarili slaninu a nechali speniť cesnak. Môžeme zvoliť tiež postup že pstruha zavinieme do plátku a tak ho opražíme a podávame.  

 

 
Použitie bežnej masti a slaniny pri pečení pstruhov má historický pôvod z čias, kedy sa pri príprave
                väčšiny ľudových pokrmov nahrádzal drahý olej. Výsledok však stojí za to.

Obľúbený je tiež pstruh marinovaný na víne alebo octe -  trucha en escabeche, čo bol starý spôsob konzervácie pred úpravou. Escabeche je kyslý nálev, ktorý sa pripravuje z octu, soli a korenín a používa sa na konzervovanie tepelne upraveného mäsa alebo rýb. Preslávené sú pražené kúsky jahňacieho mäsa na navarrský spôsob - cochifrito Navarro alebo pečené jarabice obalené vo vínnom liste. Typická je čokoládová omáčka, ktorá sa podáva k jarabičkám, králikom aj zajacom.

 
Jarabica v čokoláde s hríbmi. Šálka horúceho vývaru sa premieša na panvici za stáleho miešania so
             strúhanou čokoládou.  Keď sa dobre rozpustí, poleje sa ňou jarabica na tanieri.

Ak navštívite Navarru a uvidíte vyprahnuté stolové hory Ribera de Navarra a miestami aj polopúšte, tak sa vám nechce veriť, že je to kraj prekypujúci úrodnosťou. Slovo ribera však znamená breh alebo záhradu a nazývajú sa tak tiež úrodné nížiny v povodí rieky Ebro.  Túto oblasť možno považovať za severnú zeleninovú zásobáreň Španielska. Rastie tu špičková zelenina najlepšej akosti - paprika, 30 druhov šalátu, bôb,  zelená fazuľka a krehká špargľa. Špargľa je jednou z najlahodnejších a pritom najstráviteľnejších zelenín. Zmienka o nej sa objavila už na egyptských hieroglyfoch. Konzumujeme ju buď čerstvú, uvarenú v osolenej vode či vypraženú na oleji, alebo sterilizovanú. Konzervovanú špargľu môžeme podávať studenú, poliatu kvalitným šalátovým olejom a octom, alebo kyslými marinádami či majonézou. Tiež ju môžeme prihriať alebo zapiecť v rúre, grilovať a rôzne kombinovať s inými potravinami. Najvhodnejšia je čerstvá špargľa, ktorá je priemerne dlhá 15 až 20 cm a má rôznu hrúbku (od 0,5 až 1,5 cm). Najlepšia je jej horná časť. Čerstvú špargľu čistíme tak, že poodlamujeme spodnú drevnatú časť a potom sa zvyčajne varí zviazaná, pretože je veľmi krehká.
Ďalšími významnými zeleninovými druhmi sú mladý cesnak, mangold, špenát a artičok kardový. Artičok pochádza z Egypta, no veľmi obľúbený bol už v starovekom Grécku a Ríme. V stredoveku bol považovaný za afrodiziakum a zakazovali ho jesť mladým pannám. Neskôr sa používal ako liečivá rastlina, ale ako bežná stolová zelenina sa začal konzumovať až po 1. svetovej vojne. Jedia sa nerozvinuté kvetné hlavičky veľké 8 - 10 cm, podobné mladej kapuste. Najchutnejšia je spodná časť, tzv. dno. Pred varením treba odstrániť vrchné tvrdšie listy, odrezať stopku, obrezať jej drevnatý povrch a skrojiť vršok plodu. Artičoky sa predávajú aj sterilizované vo vlastnej šťave, a to buď celé, alebo pokrájané na polovice alebo štvrtinky.
Preslávená je navarrská menestra  - zeleninová zmes so špargľou a artičokami, do ktorej sa často pridáva šunka alebo mäso.

Menestra de Tudela – Tudelská zeleninová polievka
500 g zelených hráškových strukov, 500 g mladých záhradných bôbov, 500 g špargle, soľ, 10 mladých artičokov, šťava z 1 citróna,  1 lyžica olivového oleja, alebo masti, 125 g sušenej šunky, nakrájané na kocky, 2  nasekané strúčky cesnaku, 1 lyžica hladkej múky, 250-500 ml zeleninového vývaru, korenie.
Vylúpneme hrášok a bôb, ošúpeme špargľu. Zeleninu varíme na skus  v mierne osolenej vode asi 20 minút. Z artičokov odstránime  vonkajšie tvrdé listy, uvaríme ich tiež na skus v osolenej vode s citrónovou šťavou. V hrnci rozpálime olivový olej a vyškvaríme na ňom sušenú šunku. Pridáme cesnak a krátko opečieme. Poprášime múkou a za stáleho miešania prilejeme 250-500 ml zeleninového vývaru. Krátko povaríme, vložíme zeleninu a polievku necháme odstáť. Osolíme a okoreníme. 

 

 
Navarrčania dodnes používajú na pestovanie zeleniny zavlažovací systém, ktorý vytvorili Mauri. Vďaka
          vode a úrodnej pôde sa môžu pestovať rôzne druhy zeleniny a z nich pripravovať chutné jedlá.
                                 Medzi najobľúbenejšie patrí  práve menestra.

Pimientos de piquillo - už len pri vyslovení sa vám v ústach zbiehajú slinky. Tmavočervené papriky sa grilujú na otvorenom ohni, ručne ošúpu, zbavia semien a konzervujú. Ich údená príchuť lahodí s rôznymi plnkami.  S  mletým mäsom s bešamelovou omáčkou - carne picada, hlivou ustricovou s vajíčkami uvarenými na tvrdo a mandľami - setas de cardo, so sušenou treskou (bacalao) na smotanou a cibuľou, so šťukozubcom (merluza) so šunkou a vajíčkami, s krabmi  a langustami, so slimákmi s hubami - caracoles y setas, s jahňacím mozočkom - sesos de cordero, s ľadvinkami - riňones, so špenátom a bešamelovou omáčkou - espinacas y bechamel a mnohými inými delikatesami.
Horali vo všetkých pyrenejských údoliach spracovávajú syry zo surového mlieka podľa starých tradičných postupov dodnes. Najznámejší miestny syr je Roncal a vyrába sa od decembra do júla – v čase, kedy ovce vrhajú jahniatka a dávajú najviac mlieka.

 

 
    Roncal je nepasterizovaný syr. Jeho ozdobou je hladká vrstva modro-šedej plesne. Chutí sladkasto.
                  Za túto skutočnosť vďačí ovciam, ktoré sa živia bylinkami a čerstvou trávou.

 

Syr musí zrieť najmenej štyri mesiace. Mladý roncal má jemnú korenistú a na ovčí syr neobyčajnú maslovú chuť. Čím je vyzretejší, tým je výraznejšia jeho pikantná ovčia aróma s orieškovou príchuťou. Podáva sa ako tapas
Ďalším vyhľadávaným produktom je cuajada – sírené ovčie mlieko, niečo podobné našej žinčici. Keď sa vyrobí tradičným spôsobom s použitím rozpálených kameňov, má príjemnú dymovú chuť.

Feliz viaje!

Autor: Ľubomír Štancel

Zobrazené 813 krát
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama