utorok, máj 23, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

V jednoduchosti je krása

Buen provecho!  6.

V jednoduchosti je krása

Pre svoju polohu v priesečníku  dôležitých spojovacích ciest medzi Stredomorím a Atlantikom a medzi stredným Španielskom a Francúzskom bolo Aragónsko  vždy dôležitou krajinou. Cudzie vplyvy pôsobili naň a jeho kultúru po dlhé storočia. Príroda však neuľahčila  obyvateľom život. Museli si ju s veľkým odriekaním podrobiť, či už to boli zasnežené štíty Pyrenejí, alebo miestami vyprahnutý juh. Len na náhornej plošine – mesete v povodí rieky Ebro je miernejšie podnebie. Drsné životné podmienky zocelili na slovo skúpych Aragónčanov a vytvorili z nich slobodomyseľný národ  so sklonom k individualizmu.

V týchto podmienkach bola nápaditosť nevyhnutná, nevynímajúc z toho ani varenie.

 

Obyvatelia Aragónska sa vždy vyrovnávali s nepriaznivými geografickými podmienkami rovnako ako s drsným počasím. Krajinu tvoria rozoklané pásma hôr prerušované údoliami a tiesňavami. Prirodzenou hranicou na severe sú Pyreneje, ktorých najvyšším štítom 3404 m je Pico de Aneto. Do južnej časti zasahuje Pyrenejský masív, jeho hora Moncayo 2 349 m je po celý rok pokrytá snehom. Medzi týmito dvoma horskými hradbami leží údolie rieky Ebro. Rovnaké kontrasty ako krajina vykazuje aj podnebie. Horské je chladné a vlhké, v údoliach je mierna klíma. V prípade, že máte radi hory, hrady a vidiecku ľudovú architektúru  kamenných domčekov s bridlicovými strechami, tak vás očarí údolie Hecho y Anso.  Aragónsko vzniklo začiatkom 9. storočia v rámci reconquisty ako Aragónske grófstvo, ktoré bolo súčasťou franskej Hispánskej marky. V rokoch 925 až 1035 bolo súčasťou Navarrského kráľovstva a od roku 1035 samostatným kráľovstvom. Roku 1162 bolo k nemu pripojené Katalánsko - presnejšie Barcelonské grófstvo. Odvtedy sa rozlišujú Krajiny aragónskej koruny (vrátane Katalánska a pod.) a Aragónske kráľovstvo (vlastné Aragónsko). V roku 1319 bola k nemu pripojená Valencia. Od roku 1516, nástupom Karola I. po Ferdinandovi Aragónskom (1506-1516), bolo oficiálne spojené s Kastíliou, čo sa pokladá za vznik Španielska.
Aragónsko charakterizujú tri krajinné celky – Zaragoza, Huesca a Teruel. Na zoznam svetového dedičstva ľudstva boli od roku 1986 zapísané mnohé aragónske pamiatky  moslimskej mudéjarskej architektúry v mestách Teruel, Tarazona, Tobed, Calatayud, Cervera de la Camada a Zaragoza.
V údoliach a v nižších kopcoch nájdete očarujúcu zmes kaňonov, krásnych malebných dediniek, osamelých hradov a starobylých kláštorov - niektoré z nich patria medzi cenné pamiatky románskej architektúry a sú dôkazom  náboženskej stredovekej askézy. Zaragoza dosahuje na severe až k Pyrenejám, kde sa môžete prejsť jednou z jeho najkrajších častí v rezervácii Parque Nacional de Ordesa y Monte Perdido. Na západe siaha až k pohoriu Sierra Ibérica.
V dedinke Fuendetodos neďaleko Zaragozy sa v roku 1746 narodil Francosco Goya, jeden z najväčších španielských maliarov a grafikov. Svojim prenikavým kritickým zrakom zachytával výjavy z denného života všetkých spoločenských vrstiev. Rád si pochutnal na ľudových jedlách podávaných  v krčmách, ako držky, slimáky, zabíjačky, jedlá z jedného hrnca. Ako dvorný maliar však ochutnal aj vyberané pokrmy z kráľovskej tabule na dvore Bourbonovcov. V rodnom dome má na svoju počesť zriadené malé múzeum.
Mesto Zaragoza je metropolou celého Aragónska ležiace na  rieke Ebro. Jeho história siaha až do rímskych čias. Pýši sa nádhernými renesančnými palácmi a je známe svojim hrdinským odporom voči Napoleonovi.
Dominantami mesta sú bazilika Santa Maria del Pilar, katedrála La Seo a moslimská Aljafería. Mohutne opevnený palác je veľkolepou ukážkou maurskej architektúry z  11. storočia. Dnes je sídlom aragónskej vlády. Katedrála La Seo je známa svojim múzeom tapisérií a výnimočným interiérom. Neďaleko zvyškov rímskeho mestského múru na brehu rieky stojí veža. Z jej najvyšších poschodí je nádherný výhľad a Zaragozu máte doslova ako na dlani.

   
Bazilika Santa Maria del Pilar je krásna v akejkoľvek dennej dobe. Počas sviatku patrónky mesta,
               podľa ktorej je pomenovaná, tancujú obyvatelia Zaragozy temperamentné tance 
 

Huesca je najmenej osídleným krajom celého Španielska a siaha od severu Pyrenejí až k francúzskym hraniciam. Ak vás sem zavedie vaše turistické putovanie, zastavte sa pri fascinujúcich románskych pamiatkach  a navštívte  v Loarre trosky hradu aragónskych kráľov.
Ani kraj Teruel nie je moc osídlený. Ak budete v  tejto riedko osídlenej oblasti Aragónska, nevynechajte návštevu tehlovočerveného stredovekého mestečko Albarracín. Zdobí ho rímsky viadukt, maurské a barokové stavby, katedrála i ľudová architektúra. V jeho blízkosti sa tiež nachádzajú prehistorické skalnaté maľby pradávnych obyvateľov tohto kraja.

 
 Mesto Albarracín so zachovalými hradbami a architektúrou
         viacerých slohov si vás podmaní svojou krásou

Medzi aragónske delikatesy nepochybne patria teruelská sušená šunka - Jamón de Teruel, calandské broskyne - Melocotones de Calanda, olivový olej z Dolného Aragónska - Aceite del Bajo Aragón, aragónske jahňacie Ternasco de Aragón, vína z oblasti Calatayud, Campo de Borja, Carilena, Somontano.  Tieto a mnohé ďalšie názvy šíria kulinársku slávu Aragónska široko-ďaleko.  Preto nie je ľahké získať oprávnenie používať ochranné zemepisné označenie pôvodu. Ak nájdete u názvu výrobku ono „Denominación de Origen“, potom je to vždy záruka najvyššej kvality.
K teruelským delikatesám, ktoré na toto označenie ešte nedosiahli, ale pýšia sa „aspoň“ certifikačnou značkou kvality, patrí napríklad aragónska klobása - Longaniza de Aragón, či tronchonský syr - Queso de Tronchón, ktorý sa okrem iného spomína tiež v románe Don Quijote de la Mancha...
Ak sa niekedy ocitnete v teruelskom kraji, buďte si istí, že si tu naozaj pochutnáte, nech už si dáte len tak niečo malé, či sa rozhodnete pre obed alebo večeru so všetkým, čo k tomu patrí.

Aragónska kuchyňa je chutne jednoduchá

Aragónska kuchyňa má veľa spoločných čŕt so susediacimi kuchyňami Riojy, Navarry, Baskicka, Kastílie, Katalánska a Valencie.
Strava tejto rozsiahlej oblasti zodpovedá naturelu jeho obyvateľstva. Prostí, úprimní ľudia, hoci všeobecne považovaní za tvrdohlavých, sú úzko spätí so zemou, na ktorej žijú a pracujú. Energeticky výdatný a veľmi chutný olivový olej z Dolného Aragónska im pritom pomáhal prekonať lakomosť zeme. Olivové háje z Alcaňizu, z kopcov Bajo Aragón a rovín Teruelu sú dedičstvom po rímskej civilizácii.
Ak chcete vedieť, čo jedol praveký človek, musíte nájsť pastierov v horách Španielska. Obyčajné jedlá z obilnín s trochou masti a niekedy aj mäsa, poznajú už stovky rokov. Živili sa nimi ich predkovia - praobyvatelia.
Migas sú vlastne opečené kúsky až odrobinky chleba, ktoré si pôvodne  pripravovali pastieri pri hľadaní nových pastvín. Starý chlieb sa rozlámal a opiekol na ovčom loji alebo masti pričom sa mohol podľa chuti doplniť cesnakom, mletou paprikou alebo bylinkami. Ak mali lepšie dni, pridali kúsok klobásy, šunky alebo slaniny.
Takto si ich pripravujú aj poľovníci, keď sa vydávajú skoro ráno na lov.  Podľa zvyku musí byť chlieb aspoň štyri dni starý a tvrdý na kosť. V Aragónsku sa tradičné migas de pastor – pastierske migas pripravuje s klobásou chorizo a vínom. 

Migas de pastor – pastierske migas
500 g starého stvrdnutého chleba, soľ, 100 g masti alebo olivového oleja, 150 g slaniny, nakrájanej na malé kocky, 4 strúčiky cesnaku, nakrájané na plátky. Chlieb nakrájame na kocky a pokvapkáme mierne osolenou vodou. Nesmie priveľmi zvlhnúť. Premiešame a necháme odležať cez noc. V panvici rozohrejeme masť, rozškvaríme slaninu a  opečieme cesnak. Pridáme chleba a miešame, až sa opečie do zlato hneda.

 

 
Migas sa stalo obľúbeným všade v Španielsku, v najrôznejších
               variantoch, podľa krajových zvyklostí. 

Migas extremeňas z juhu Španielska sa vyznačuje slaninou a ostrou mletou alebo zeleninovou paprikou. Na zabíjačkové migas de matanza sa chlieb opeká na bravčovej masti, pridá sa žalúdok a mleté mäso s paprikou. Na migas canas sa chlieb máča v mlieku a potom opeká s cesnakom alebo s cukrom.  Milovníci sladkého si pridávajú cukor a rozohriate čokoládové hoblinky s hroznom.
Ďalším jedlom chudobných zo stredoveku bola sušená treska, ktorá sa udomácnila na celom Pyrenejskom polostrove. Poznali ju však už Féničania a neskôr Maurovia, ktorí zdokonalili jej techniku solenia. Vďaka tomu sa dala prepravovať a uchovávať dlhé mesiace. Pred sušením sa ryba vypitve a odstráni sa hlava. Kočovní pastieri a pohoniči mulíc pochopili, že počas dlhých presunov je ideálnou potravinou, ktorú si mohli pripravovať v omáčke z chleba, cesnaku a planej zeleniny, rastúcej pri cestách na spôsob al ajoarriero, čiže na cesnaku. Recept pretrval stáročia a dodnes je Bacalao al ajoarriero  jedným z najobľúbenejších pokrmov v španielskom vnútrozemí. Pripravuje sa s karfiolom alebo zemiakmi, s langustou alebo úhorom, či  s rakom ako si ho obľúbil v Pamplone  Ernest Hemingway.

Bacalao al ajoarriero – sušená treska na cesnaku
500 g sušenej nasolenej tresky bez kosti a kože, 2 sušené červené papriky, 125 ml olivového oleja, 1 cibuľa nasekaná nadrobno, 4 nasekané strúčky cesnaku, 1 lyžička sladkej mletej papriky, soľ a korenie.
Sušenú tresku s paprikami namočíme na deň do vody, ktorú počas toho dvakrát vymeníme. Rybu vyberieme, osušíme a pokrájame na kúsky. V hlbokej panve zohrejeme olej, necháme zosklovatieť cibuľu a cesnak, pridáme rybu a namočenú papriku. Ochutíme mletou paprikou. Podľa potreby môžeme doliať trochu vody. Prikryjeme a na miernom ohni necháme dusiť asi 30 minút. Osolíme, okoreníme a podávame.

 

 
Vraví sa že, na ajoarriero je toľko receptov, koľko je kuchárov. 

Aragónska kuchyňa je povestná svojou  jednoduchosťou, a tak aj jej kuchári vyznávajú heslo, že v jednoduchosti je krása. Jej základom je mäso. Najprv to bolo lovené, neskôr sa začalo získavať chovom oviec.
Aj dnes je lov jednou z možností, ako spestriť sviatočný stôl alebo ponuku v regionálnych hostincoch. Najčastejšie sa loví divoké prasa, potom srnčia zver a kamzík, ale ten len v sprievode správcu revíru, ktorý určí kus k odstrelu. Tak sa vyraďujú staré a nemocné kusy.

Jabalí en salsa – pečená panenka z diviaka
750 g panenky z diviaka, 2 mrkvy nakrájané na kolieska, 2 nasekané veľké cibule, 2 štipky tymiánu, 2 bobkové listy, niekoľko zrniek čierneho korenia, 3 klinčeky, 250 ml červeného vína, 125 ml olivového oleja, 2 zrelé ošúpané paradajky nakrájané na kocky, 2 strúčiky cesnaku nasekané nadrobno, 2 stredne veľké zemiaky nakrájané na kocky, 200 g zmesi lesných hríbov očistených a nakrájaných na kúsky.
Mäso umyjeme a osušíme. Dáme ho do misy na pečenie s mrkvou a cibuľou. Pridáme tymián, bobkový list, celé korenie a klinčeky. Zalejeme červeným vínom, prikryjeme a marinujeme 1 až 2 dni. Mäso občas obrátime. Nakoniec ho vyberieme a osušíme. V pekáči rozohrejeme 100 ml olivového oleja a mäso na ňom prudko opečieme zo všetkých strán. Pridáme marinádu aj s mrkvou, cibuľou a bylinkami. Primiešame paradajky a cesnak, osolíme a prikryté dusíme 45 minút pri strednej teplote. Po 20 minútach pridáme zemiaky. Na zvyšnom oleji opečieme hríby, až sa tekutina odparí. Potom ich pridáme k mäsu a necháme niekoľko minút odstáť.

 

 
Ak natrafíte v niektorom z regionálnych hostincov  na gurmánsku
         ponuku z diviaka, neváhajte a určite ju ochutnajte. 

Častejšie ako divina sa pripravuje jahňacie, bravčové, kuracie mäso, z ktorého sa pripravuje ragú v omáčke chilindrón s červenou paprikou. V horských oblastiach prevažujú pokrmy pripravené na pastiersky spôsob – jahňacie alebo kozľacie na ražni, či jahňacia menestra.

Cordero al chilindrón - jahňací kotlík s paprikou
2 veľké sušené papriky, 1 kg jahňacieho mäsa zo stehna, 125 ml olivového oleja, 2 nasekané cibule, soľ, korenie, 4 nasekané strúčky cesnaku, 2 zelené papriky, 4 zrelé olúpané paradajky nakrájané na kocky, 1 lyžička sladkej mletej papriky, 250 ml bieleho vína, 2 lyžice nasekanej petržlenovej vňate.  Sušené červené papriky namočíme na 1 hodinu do 500 ml vlažnej vody. Potom ich vyberieme a nakrájame nadrobno. Výluh si odložíme. Mäso nakrájame na kocky a prudko ho opečieme na rozohriatom oleji. Pridáme a opečieme cibuľu a cesnak. Osolíme, okoreníme a ochutíme mletou paprikou. Prilejeme výluh z červených paprík a opekáme asi 20 minút. Primiešame paradajky a zelené papriky, prilejeme biele víno a varíme ďalších 40 minút. Občas premiešame a podľa potreby prilejeme vodu, aby sa mäso nevysušilo. Osolíme, okoreníme a podávame posypané petržlenovou vňaťou.

 

 
Aragónsku, Navarre a Rioje sa hovorí tiež tierra de chilindrónes
– zem papriky, podľa obľúbenej  prípravy al chilindrón. Na tento
   spôsob sa pripravujú rôzne mäsá. Zvyk pochádza od Maurov
a neskôr sa takýto pokrm podával pri spečatení nejaého obchodu. 

Chov oviec, ktoré sa pasú na horských lúkach úpätia aragónskych Pyrenejí, je tu veľmi rozšírený a stavy dosahujú 2,5 milióna kusov. Neodstavené jahňa pomenované ternasco  de Aragón má vynikajúcu kvalitu a medzi gurmánmi je veľmi obľúbené. Matka jahňaťa sa pasie na voňavých horských bylinách a kojí svoje mláďa zvlášť koreneným materským mliekom. Keď sa jahňa poráža, nesmie byť staršie ako 90 dní a vážiť 18 až 24 kg. V Pyrenejach sa stále opeká ako v prehistorických dobách voľne na ražni len s cesnakom a soľou. Tiež pečené v rúre cordero asado sa pripravuje rovnako len s trochou bravčovej masti a vo vlastnej šťave.

 

Ternasco al horno – Jahňa pečené v rúre
S
tehná a chrbát z 1 neodstaveného jahňaťa, soľ, korenie, 2 nasekané viazaničky petržlenu, 2 štipky tymianu, 8 strúčikov cesnaku, nasekaných nahrubo, 100 g bravčového sadla, 250 ml bieleho vína.
Stehná a chrbát umyjeme, osušíme a do povrchu votrieme soľ a korenie. Časti mäsa uložíme na hlboký plech. Petržlenovú vňať zmiešame s cesnakom a mäso posypeme. Pridáme tymian a sadlo pokrájame na kúsky. Pečieme asi 30 minút v rúre vyhriatej na 220 °C. Mäso obrátime, prilejeme biele víno, teplotu znížime na 175 °C a pečieme dobrú hodinu. Skúšame, či je mäso prepečené. Počas pečenia polievame mäso vodou a vypečenou šťavou.

 

 
 V Pyrenejach horného Aragónska sa neodstavené jahňa stále
pripravuje ako v prehistorických dobách, často vo voľnej prírode
                                             na ražni

Skoro na jar, na jeseň a v zime sa vydávajú na zeleninové polia a lúky Aragónska zberači slimákov. Pestovatelia sa už dopredu tešia na to, ako zbavia ich polia škodcov. V nížinách od Katalánska po Baskicko sa slimáky považujú za špecialitu rovnako ako na druhej strane Pyrenejského pohoria. Vo vyššie položených údoliach sa na konzumáciu caracoles pozeralo opovržlivo ako na jedlo chudobných, ktorým sa hanlivo vravelo slimákožrúti.
Zo 40 000 známych druhov sa ich do hrnca dostane len niekoľko a nikto si z toho nerobí ťažkú hlavu, lebo väčšinou sa varia spolu. Najčastejšie sú navarricas alebo boberos. Spásajú aj bylinky ako tymian a estragón, a preto je ich mäso aromaticky chutné. Najcennejšie sú tie, ktoré sa zbierajú v decembri a januári, lebo sú vyčistení a ľahšie sa upravujú. Po kulinárskej stránke sa s týmito živočíchmi dajú robiť divy a väčšina receptov je pikantných, podávajú sa v omáčkach, v kotlíkoch,  ako príloha, v kombinácii s jahňacím a králičím mäsom. V Levante ich nájdeme v ryži ako súčasť paelly. Na severe neraz skončia na ražni so zrnkom soli, kvapkou oleja a semienkom ostrej papriky.

 

Conejo con caracoles – králik so slimákmi
1 kg králika rozdeleného na diely, soľ a korenie, 100 ml olivového oleja, 1 veľká nasekaná cibuľa, 4 nasekané strúčiky cesnaku, 1 lyžica hladkej múky,  250 ml  mäsového vývaru, 125 ml červeného vína, 2 olúpané paradajky nakrájané na kocky, 1 viazanička byliniek (petržlen, oregano, tymián, rozmarín), 2 bobkové listy, 1 zvitok škorice,  2 lyžičky ostrej mletej papriky, 50 malých slimákov, 1 lyžica nasekanej petržlenovej vňate.
Do králičieho mäsa votrieme soľ a korenie. V hrnci rozohrejeme olivový olej a diely králika na ňom opečieme, zo všetkých strán pridáme a opečieme cibuľu a cesnak. Poprášime múkou a krátko speníme. Miešame a prilievame mäsový vývar a červené víno. Vložíme paradajky, zväzok byliniek, 1 bobkový list a zvitok škorice. Ochutíme mletou paprikou a prikryté dusíme asi 30 minút. Do iného hrnca dáme slimáky, 2 litre vody a 1 bobkový list. Necháme prejsť varom a potom ich necháme prikryté odstáť asi 10 minút pri miernej teplote. Slimáky scedíme a necháme okvapkať. Pridáme ich ku králikovi a všetko zvoľna varíme ešte asi 10 minút. Vyberieme zväzok byliniek, bobkový list a škoricu. Králika so slimákmi podávame posypaných petržlenom.

 

 
 V severnom Španielsku jedia slimáky najradšej grilované,
       v mäsových pokrmoch z jahňaťa alebo králika.

Ako všetci Španieli aj Aragónčania  milujú sladké a jedlo by nebolo jedlom, ak by na jeho konci chýbalo niečo, čím si môžu osladiť svoj „chudobný“ život. V kraji, ktorý neoplýva štedrosťou, sú to poväčšine kúsky ovocia, ktoré tradične kandizujú.   Brehy riek Jalón,  Jiloca, Galeo a Cinca sú známe tým, že sa tu vždy pestovalo kvalitné ovocie. Varilo sa v cukrovom sirupe, aby sa dlho uchovalo. Asi pred 60 rokmi skúsili Aragónčania namočiť ovocie ešte do čokolády. Úspech bol taký veľký, že sladkosti dostali názov Frutas de Aragón. Charakteristické je, že čokoláda pevne drží a ovocie je šťavnaté a má prírodnú vôňu. Konzervačné prostriedky a umelé farbivá sú neprípustné.

   
 Frutas de Aragón označené písmenom C ako skratka calidad – akostné, sa môžu vyrábať iba z jabĺk, hrušiek, broskýň, marhúľ,
                                                           čerešní, sliviek, fíg alebo z pomarančov

K cukrovinkám je najlepšie popíjať sekt. Popri katalánskej cave prišla asi o 100 rokov neskôr na svet úspešne aj aragónska, vďaka úzkostlivo dodržaným metódam formovania tradičného šampanského vína. Názov cava je odvodený od toho, že druhotné kvasenie prebieha v jaskyniach. Všetky aragónske sekty sa v nich nechajú zrieť minimálne 9 mesiacov. Z aragónskych vín je najznámejšie Cariňena. Táto oblasť leží v nadmorskej výške 500 až 800 m  v údolí rieky Ebro na úpätí Pyrenejí. Vyrábajú sa tu tiež svieže ružové vína a v malej miere biele. Ešte vyššie položené  do 1000 m sú vinohrady oblasti Calatayud, a tak sú chránené pred letnými horúčavami. Zvláštna mikroklíma, 2000 rokov stará tradícia pestovania a najmodernejšie technológiu umožňujú miestnym vinárom dopestovať mladé, ľahké, svieže a výrazne osobité vína.

 

     

 

Všetky aragónske cavas sa tvoria podľa šampanskej metódy. Pri vinobraní v Cariňene tečie víno raz do roka aj z fontán. 

Somontano leží na úpätí Pyrenejí na náhornej plošine, ktorej južnú hranicu tvorí rieka Ebro. Najvýznamnejším miestom a obchodným strediskom je Barbastro. Somontanské vína vás očaria svojou rozmanitosťou, sviežosťou a čistou ovocnou chuťou.
Extrémne suchá pevninská klíma určuje ráz vín v Campo de Baja. V minulom storočí sa malí súkromní vinári rozhodli, že spoja svoje sily a vytvoria veľké družstevné pivnice. Na svahoch horského pásma Moncoya sa darí predovšetkým odrodám Garnacha a Viura. Aragónske vína sú silné, plné a majú ovocný charakter. Poskytujú úľavu a útechu obyvateľom, ktorí si svoju poživeň musia vyvzdorovať na nepriateľskej prírode.

Tapas  - legendy a skutočnosť  

Máte hlad, ale zase nie tak veľký, aby ste zvládli normálny obed či večeru? Máte chuť na niečo dobré k vínu alebo k pivu? Dajte si tapas. Dnes sú už tapas bary rozšírené po celom Španielsku. Špeciality z jednotlivých oblastí už dávno prekročili ich regionálne aj štátne hranice a preto o tapas môžeme písať v spojitosti s každým regiónom. Tak prečo nie s Aragónskom.
Pôvod tapas, ako hovoria Španieli všetkým tým drobným pokrmom, ktoré dokážu postaviť chuťové bunky do pozoru, je nejasný a kolujú o tom rôzne historky.
Niektorí autori tvrdia, že sa objavili už v 13. storočí a vymyslel ich vraj kastílský kráľ Alfonz X. Múdry. Lekári mu zakázali opulentné hostiny. Mal vraj jesť málo, ale často a zapiť každé jedlo niekoľkými dúškami dobrého vína. A pretože v tej dobe nemal stále sídlo a bol neustále na cestách, prikázal tento múdry kráľ, keď sa uzdravil, aby vo všetkých kastílskych hostincoch sa vždy k vínu servírovalo niečo malé na jedenie. Traduje sa však aj iný príbeh, že o celých päť storočí neskôr sa kráľ Alfonz XIII. pri návrate z Cádizu zastavil po ceste v hostinci. Objednal si pohárik sherry, ktorý mu krčmár priniesol prikrytý plátkom šunky. Zdôvodnil to tým, že vonku fúka vietor a vo vzduchu je plno piesku. Šunka poslúžila ako veko - španielsky tapa,  aby mu do vína niečo nespadlo.
Historky sú to síce milé, ale Andalúzania sa na nich smejú, lebo v tejto južnej oblasti Španielska totiž tapas vymysleli a doviedli túto tradíciu k úplnej dokonalosti. Bližšie k pravde asi bude, že  prvé tapas si pripravovali roľníci. Tí sa museli pri svojej ťažkej práci niečím zasýtiť a na hlavné jedlo nemali čas. Na vzniku  tohto zvyku majú svoj podiel tiež Maurovia. V severnej Afrike je v stravovacej kultúre zvykom pochutnať si na výbere drobných pokrmov spoločne.

 

   

Nech už teda tapas vznikli akokoľvek, s narastajúcim počtom hostincov nastal ich zlatý vek. Zájsť si na kus reči do krčmičky a poklebetiť si so starými známymi alebo s neznámymi tu bolo odjakživa úplnou samozrejmosťou, a aby diskutujúcim medzi rečou víno nezvetralo, bol džbán prikrytý chlebom s plátkom syra, šunky alebo kolieskom nejakej pikantnej údeniny. Tento zvyk sa zachoval dodnes. Všade v Španielsku je samozrejmosťou, že  vám k pivu alebo k vínu naservírujú ako pozornosť podniku olivy či inú drobnosť.
Ak vojdete do tapas baru, vašu pozornosť najprv vzbudia obrovské stehná sušenej šunky visiace od stropu. Jej kvalita, ako aj ďalších podávaných údenín vás presvedčí, či sa tam oplatí zostať alebo sa treba pobrať ďalej. Rozhoduje tiež pestrosť ďalšej ponuky. Pozorne si pozriete chuťovky, ktoré majú naservírované na všetkých tých plátoch a porcelánových misách za preskleným barovým pultom, tak, aby na ne bolo dobre vidieť a výber bol pohodlný. Možno ste prišli len na pohárik vína, ale kto by odolal. Výber tapas je nekonečný. Vybrať si možno zo studených i teplých, jednoduchých i rafinovaných, ale vždy čerstvých tapas
K najobľúbenejším patria tenké plátky sušenej horskej šunky - jamón serrano. Olivy plnené všetkým možným, najrôznejšie druhy syrov, klobások a iných údenín viac i menej pikantných, rybičky v oleji, v kyslom náleve, vyprážané i zaliate omáčkou, vyprážané, krokety zeleninové i rybie, mäsové guľky albondigas, hríby, slimáky, kalamáre, krevety a ďalšie plody mora... Tradične sa servírujú v cazuelitas - typických hnedých glazovaných kameninových miskách. Na severe sa  všetko, čo je možné napichnúť, podáva tiež na špáradlách -  pinchos. Hoci si jednotlivé bary vymýšľajú nové kombinácie s tradičnými aj menej tradičnými ingredienciami a presadzujú sa dokonca aj špeciality pre španielsku gastronómiu tak exotické, ako napr. sushi a shasimi, kráľovnou tapas zostáva zemiaková tortilla. Je stále najžiadanejšia, chutí domácim i cudzincom a dostanete ju všade. Skúste si ju pripraviť sami.
 

Tortilla de patatas – zemiaková omeleta.
2,5 dl olivového oleja, 2 veľké zemiaky nakrájané na kocky, 2 nadrobno nakrájané stredne veľké cibule, 4 vajcia a soľ. Na panvici rozohrejeme olej, pridáme cibuľu a zemiaky a opekám
e, kým zemiaky nezmäknú. V hlbšej miske rozšľaháme  vajcia, osolíme, pridáme k nim zemiaky s cibuľou, premiešame a celú masu vyklopíme na rozohriatu panvicu. Keď vajcia stuhnú, veľkým plytkým tanierom prikryjeme panvicu a tortillu naň rýchlym otáčavým pohybom vyklopíme. Panvicu opäť pomastíme a tortillu z taniera na ňu zošuchneme a dopečieme. Nakoniec ju nakrájame na porcie. Môžeme ju podávať teplú i studenú. Tortilla sa môže kombinovať s rôznymi prísadami – so šunkou, klobáskou, hríbmi, rybami, zeleninou – fantázii sa skrátka medze nekladú. Každý región, každá domácnosť má tú svoju obľúbenú.

 

 

Tradícia tapas je už dávno rozšírená po celom Španielsku. Miestni si už často nedávajú klasickú večeru s dvoma chodmi, ale zájdu na tapas, čo bolo pred rokmi úplne nemysliteľné. Tapas bary sa stali miestami stretnutí, kde si priatelia vypijú pohárik vína, zjedia niečo malé a porozprávajú sa. Väčšinou sa na jednom mieste nezdržia dlhšie, ale idú spolu ochutnať iné tapas do ďalších barov...
Krásne Aragónsko ponúka skutočne všetko - históriu aj tajuplné opustené usadlosti. Pre športovcov turistické trasy aj lyžiarske možnosti a pre gurmánov nezabudnuteľné kulinárske zážitky.

Feliz viaje!

Autor: Ľubomír Štancel

Zobrazené 675 krát
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama