sobota, jún 24, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Sychravý zelený raj - Astúria

Sychravý zelený raj
Španielsko sa často spája s pojmami ako sucho, teplo, more, slnko. Pre veľkú väčšinu krajiny je to úplne v poriadku. Až na úzky pás územia na severe, oddelený od vnútrozemia pohorím Cordillera Cantabrica. Práve toto pohorie zapríčiňuje, že sever klimaticky pripomína skôr britské ostrovy. Toto územie je rozdelené medzi viacero autonómnych oblastí a jednou z nich je Astúria. Na severe ju obmýva Biskajský záliv a z juhu obklopujú vysoké hory Kantábrijského masívu.

 

 

 

Asturias – paraíso natural, Astúria – prírodný raj. S týmto sloganom sa v Astúrii stretneme na každom kroku. O tom, že nejde o prázdne slová, sa môžeme presvedčiť tak na pobreží, ako aj vo vnútrozemí. Costa Verde, teda Zelené pobrežie, je možno jedno z najkrajších na svete. Kombinácia nekompromisných vĺn Atlantiku a skál členitého pobrežia vytvára z Astúrie jednu z najpríťažlivejších turistických destinácií vôbec. Je to hornatá krajina, a pretože sa kopce dvíhajú hneď od oceánu, pôsobí dojmom veľhôr aj keď vrcholy tu dosahujú len do 800 m.

 

Prírodné krásy veľhôr sú sústredené napríklad v chránenej krajinnej oblasti Somiedo, v národnom parku Picos de Europa. Tento park je tvorený tromi vápencovými masívmi. Jeho najvyššia hora Torre Cerreda je vysoká 2 648 m. Má hlboké prielomy a tiesňavy, ktorými si prerazili cestu horskej rieky, ľadovcové jazerá, ale tiež zalesnená údolia a lúky. Tristo miliónov rokov trvalo, než Picos de Europa získali svoju dnešnú podobu. Úchvatné horské scenérie lákajú horolezcov i turistov do hôr, lesov a hlbokých údolí s priezračnými riečkami a potôčikmi, ktoré sú plné pstruhov a lososov. Vášniví rybári si tu určite prídu na svoje. Množstvo jaskýň je zas rajom pre speleológov. Na pohorie Picos de Europa sú najkrajšie výhľady od jazier Lago Ercina a Lago Enol.
Vnútrozemie v ničom za pobrežím nezaostáva. Oceánske podnebie s častým dažďom vytvára krajinu, ktorá je zelená po celý rok. Hory vytvárajú prírodnú zrážkovú bariéru, čo spôsobuje, že jar a jeseň sú tu vlhké a daždivé. V zime zase nie sú ničím nezvyčajným snehové záveje a nezjazdné cesty cez horské priesmyky. So zeleného raja sa tak stáva raj lyžiarov. Ak hovoríme o pobreží, netreba si predstavovať široké piesočné slnkom zaliate pláže s príjemne teplou vodou, ako ich poznáme z južného, stredomorského pobrežia. Nájdu sa aj tu, ale voda Atlantického oceánu je oveľa chladnejšia. Kúpanie je skôr pre otužilcov. Voda aj v najparnejších dňoch málokedy prekročí 20 ° C. Na pobreží sú roztrúsené malé rybárske prístavy, medzi ktorými sa tiahnu piesčité i kamienkové pláže so zátokami a skalnými útesmi. Obľúbenými športmi sú surfovanie a potápanie.

Kolíska štátnosti

Ak chceme porozumieť Španielsku, mali by sme jeho poznávanie začať tam, kde sa zrodilo. V severných autonómnych oblastiach - Kantábrii, Galícii a predovšetkým Astúrii. Tento zapadnutý kút severného Španielska z juhu vždy chránil mohutný masív Kantábrijského pohoria. Vďaka nemu odolala provincia v mnohých bojoch so svojimi nepriateľmi a neskorším uchvatiteľom trpko sťažilo prevzatia nadvlády a moci. V staroveku bolo územie osídlené Astúrčanmi, odtiaľ pochádza dnešné pomenovanie.
V rokoch 25 - 19 pred Kristom bola Astúria spacifikovaná a začlenená do provincie Hispánia Tarraconensis. V 5. storočí sa stala súčasťou Suébskej, neskôr v 6. storočí Vizigótskej ríše. V dobe maurskej nadvlády patrila Astúria k posledným baštám kresťanstva v Španielsku. Krajina odolala náporom Maurov a na začiatku 8. storočia sa sem uchýlili utečenci z celého polostrova a územie sa stalo ohniskom neskoršieho odboja.
Po úspešnom povstaní proti maurskému guvernérovi oblasti, na čele ktorého stál vizigótsky veľmož Pelayo, tú vzniklo roku 718 kráľovstvo Astúria, ktorého prvým kráľom sa stal práve on. Dnes je považovaný za španielskeho národného hrdinu. Astúrčania v roku 722 neďaleko malebnej dedinky Covadonga odrazili pod jeho velením maurskú armádu, zachovali si tak nezávislosť a dali podnet k reconquiste – boju za oslobodenie Španielska spod maurskej nadvlády. Bola prvým sídlom astúriansko-vizigótskych kráľov, čim si vyslúžila prezývku „Prvé hlavné mesto Španielska“. Pre tento svoj historický význam má nasledovník španielskeho trónu dodnes automaticky titul astúrskeho princa.
Kráľovstvo neskôr obsiahlo aj územie dnešnej Kantábria, postupne Galície a od roku 814 sa označovalo ako kráľovstvo Astúrie a Galície. Spolu s expanziou na juh dochádzalo  počas storočí k mnohým politickým a územným zmenám. Význam Astúrie rástol, ale aj upadal. Po zlúčení Kastílie a Leónu, sa stala kniežatstvom, obmedzeným na úzky pruh pobrežia,. Akoby sa ponorila na niekoľko storočí do hlbokého spánku. Na dlhú dobu sa stala chudobnou provinciou, ktorej  obyvatelia sa živili prosom, kukuricou, gaštanmi a planými plodmi.

Perlový náhrdelník pamiatok, miest a dedín...

Hlavným mestom autonómnej oblasti je Oviedo, ktoré má zaujímavé historické centrum s niekoľkými palácmi a predrománskými cirkevnými stavbami. Katedrálou z 13. storočia, či Svätou kaplnkou - Cámara Santa de Oviedo. Od 9. storočia sa stala palácovou kaplnkou kráľov Astúrie a miestom, kde sa uschovávali najcennejšie poklady - relikvie, z ktorých najvzácnejší  je zlatý, drahokamami pokrytý Anjelský kríž. K ďalším významným astúrskym Božím chrámom sa zaraďujú predrománske kostoly Santa María de Naranco, San Miguel de Lillo a najväčší kostol San Julián de los Prados.
Zelené hory zdvíhajúce sa od pláží Biskajského zálivu a Atlantiku skrývajú prírodné krásy, ktorým človek pridal ako perly na náhrdelník cesty do Santiaga de Compostela jedinečné románske a gotické pamiatky vo veľkých mestách i bezvýznamných dedinkách. 
Jednou z takých perál  je i mestečko Cangas de Onís, vzdialené asi 60 kilometrov od Ovieda smerom na východ. Dominantou mesta je kamenný rímsky most, Capilla de Santa Cruz - kaplnka postavená na prehistorickom dolmene. To najzaujímavejšie nájdete ešte pár kilometrov za ním. Mestečko a kláštor Covadonga,  s jaskynným chrámom. Je to miesto, kde sa začala spomínaná reconqiusta.

   

 

Oviedo a ďalšie významné mesto Gijón medzi sebou večne súperia o to, ktoré je príťažlivejšie pre turistov. 

Gijón je najväčším priemyselným mestom provincie, s najväčším prístavom v severnom Španielsku - El Musel, založeným už v období Rímskej ríše.
More, hory a mesto vytvárajú kombináciu, vďaka ktorej patrí Gijón k najatraktívnejším mestám severného Španielska. Je nielen výborným východiskovým bodom pre spoznávanie nádhernej zelenej prírody Astúrie, ale aj rušným letoviskom lákajúcim na krásne pláže. V jeho ponuke je aj množstvo pamiatok a bohaté možnosti spoločenského aj športového vyžitia.
Medzi najvýznamnejšie pamiatky Gijónu patrí kostol San Lorenzo, palác Revillagigedo, radnica, či univerzitný komplex Universidad Laboral de Gijón. Najkrajším námestím je Plaza Mayor.
Oddychovať môžete na dvoch mestských piesočnatých plážach. Pozdĺž pobrežia vedia promenáda vhodná na prechádzky aj korčuľovanie. Neďaleko mesta sa nachádza i známe zimné lyžiarske stredisko Valgrande-Pajares. Za návštevu stojí aj stará rybárska dedina Gijón so zachovalými rímskymi kúpeľmi.
Costa VerdeZelené pobrežie je reťaz prekrásnych osamelých piesočnatých zálivov a divokého rozoklaného pobrežia s hustou bujnou vegetáciou na skalnatých útesoch, ktoré prerušujú ďaleko do vnútrozemia vybiehajúce rias (tzv. fjordy), tvorené ústím mnohých riek. Upravené dedinky a mestečká s typickými presklenými  balkónmi a so stredovekými kostolmi a kaplnkami na pobreží sú čarovné. Nádherné pláže často zovreté tajomnými skaliskami, akoby priťahovali lode na rozbúrenom mori. Štíhle nebojácne majáky, bičované víchrami a prívalom vĺn ich varujú pred nebezpečenstvom stroskotania. Luarca je nepochybne najkrajšie prístavné mestečko v Astúrii. Jeho rybársky prístav leží tak tesne  medzi skalami a radmi domov, že pre rybárske člny zostáva len málo miesta na vyplávanie. Ďalším je starodávne mestečko Llanes tlačiace sa medzi výbežky Picos de Europa s dlhou promenádou lemujúcou vrcholky skalnatého pobrežia.
Snáď najpozoruhodnejší je malebný prístav dedinky Cudillero, kde úlohu ulíc popri pestrofarebných domčekoch s arkádami takmer všade prevzali schody. Hlavným lákadlom sú však nefalšované starodávne útulné astúrske taverny chigre. Popíja sa v nich národný jablčný kvasný mušt sidra alebo biele víno, podávané k tradičnými astúrskym rybím špecialitám, či plodom mora – ustriciam a chobotničkám.

Kuchyňa v Astúrii

Poľnohospodárstvo v Astúrii je sústredené v trojuholníku miest Oviedo, Gijón a Avilés. Na západe a východe dominujú kvitnúce lúky, poľnohospodárske farmy, lesy a jabloňové sady. Historicky sú Astúrčania sedliackym, pastierskym a rybárskym národom. Snáď jeden z najznámejších španielskych pokrmov hneď po paelle  je fabada a pochádza z Astúrie. Kraľuje medzi krajovými špecialitami a je známa i na medzinárodnej úrovni a v konzervách sa vyváža predovšetkým do Ameriky. Hlavnou surovinou tejto hustej polievky  je miestna veľká biela fazuľa – fabes, ktorá jej dodáva chuť. Súčasťou fabady sú tamojšie pikantné paprikové klobásky - chorizo a jaterničky - morcilla, ktoré jej dodajú spolu so slaninou a bravčovým údeným kolenom špecifickú chuť. Je ochutená šafranom, ale niekedy aj cibuľou, paprikou a inou zeleninou . Skoro každý pripravuje fabadu trochu inak. Niekedy sa do nej pridávajú aj naložené nožičky z prasaťa, solené hovädzie mäso alebo aj tvrdá klobáska Longaniza. Fabada sa servíruje ako jediný chod. Porcie sú tak sýte a veľké, že by ste nič iné nevládali zjesť. Traduje sa, že pred prvou víťaznou bitkou s islamskými Maurami v roku 722 u Covadongy pod vedením národného hrdinu Pelaya, sa jeho vojaci posilnili týmto jedlom z jedného hrnca a nepriateľa zahnali na útek „mohutnou kanonádou“.

 

 

Fabada asturiana – Astúrsky fazuľový kotlík
500 g bielej fazule, 50 g španielskej šunky alebo anglickej slaniny, 15 g údenej slaniny, 125 g surovej slaniny, 100 g údenej šunky, šafran, celé čierne korenie, soľ.
Vopred namočenú fazuľu dáme variť do studenej vody s anglickou slaninou, čerstvou slaninou a údenou slaninou, šunkou, ktoré pokrájame na kocky. Celé čierne korenie a šafran rozdrvíme v mažiari, rozriedime troškou vývaru z fazule, osolíme a pridáme do hrnca, keď je jedlo spolovice uvarené. Fabada sa varí pomaly, v tom spočíva jej úspech. Mäkkú fazuľu podľa potreby dosolíme a podávame ju s pokrájanou opečenou klobásou a jaternicami.

 

 

 Tradičná fabes – jedlá z fazule sa však objavuje v celom rade ďalších pokrmov. Dávajú ju ako prílohu k hydine, zajacom,  jarabiciam. Výborná je caldereta – kotlík z morských plodov a rýb. Najlepšia je na pobreží, avšak nájdete ju v každej reštaurácii. Caldereta je výdatná rybia polievka z rôznych druhov rýb, na rozdiel od francúzskej bouillabaissy je bez cesnaku.

 

 

V Oviede sa každoročne uskutočňuje gastronomická slávnosť  El desarme (Odzbrojenie). Je to na počesť udalosti spred viac ako 180 rokov, keď potrebovali otcovia mesta odzbrojiť miestnu domobranu, ktorá porazila Napoleonových vojakov a nechceli sa vzdať zbraní. Preto sa rozhodli, že usporiadajú slávnostnú hostinu. Podávala sa cícerová polievka so špenátom, dusená sušená treska a držky. Tieklo červené víno, ale ešte viac jablčné a tak nebol problém unavených bojovníkov odzbrojiť.

Domáca zabíjačková sezóna v Astúrii sa začína každý rok 11. novembra na sviatok svätého Martina. Tak ako u nás zúčastňuje sa jej celá rodina, pomáhajú susedia i priatelia a miestny farár pred porážkou prasaťu požehná, lebo žiadne iné domáce zviera nedá toľko úžitku.
Spracuje sa všetko celá hlava,  predné i zadné nožičky, koža, krv, vnútorné orgány, dokonca aj chvostík. Výdatná a chutná potrava zaplní špajzu až do jari.

 

Obdiv si u vás získajú astúrske šunky a údeniny, ako napríklad panenka z diviaka alebo klobásky z jablkami.

Podľa ľudových zvykov musia vraj muži dodržiavať pred zabíjačkou sexuálnu abstinenciu, aby sa mleté mäso neskazilo.

 
 Na každom jedálnom lístku v Astúrii nájdete  Merluza a la sidra

 

Merluza a la sidra  - Morská šťuka na sidre 
750 g merluzy, soľ a korenie, hladká múka na obalenie, 100 ml olivového oleja, 400 g zemiakov, ošúpaných a a nakrájaných na kocky, 1 cibuľa, nasekaná nadrobno, 2 strúčiky cesnaku, nasekané nadrobno, 2 jablká, ošúpané a nakrájane na kocky, 250 g očistených mušlí almejas, 500 ml jablčného vína sidra, 1 lyžica nasekaného petržlenu Tajomstvo tohto pokrmu tkvie vo výbornej kvalite rýb z tunajšieho mora a ľahko alkoholického šumivého jablčného nápoja sidra. Rybu umyjeme, osušíme, osolíme, okoreníme a obalíme v múke. Rozohrejeme olivový olej a opečieme na oboch stranách. Vyberieme z nádoby a uschováme horúcu. V nádobe opečieme zemiaky, pridáme cibuľu a cesnak, jablká a mušle. Prikryté dusíme niekoľko minút, pridáme opäť rybu a podlejeme jablčným vínom. Zapekáme asi 10 minút pri teplote 175°C. Pri servírovaní posypeme petržlenom. 
 

Rovnako v ponuke jedálnych lístkov nájdete aj iné druhy rýb a morských plodov z Atlantiku. Známou pochúťkou sú morský ježkovia, ktorí sa zbierajú  prevažne v zimnom období. Okrem Astúrie aj v Kantábrii a Galícii, ale aj na pobreží Stredozemného mora. Túto delikatesu vedeli oceniť rovnako ako ustrice už v dobách antiky. Boli vrcholom labužníckych hostín a mužom, ktorí to potrebovali, mali dodať stratenú potenciu.

 

   

Lovia sa opatrne pomocou špeciálnych klieští. Na vzduchu sa rýchle kazia a preto ich znalci jedia surové hneď po vylovení, najlepšie s niekoľkými kvapkami citróna. Znútra musíte vybrať oranžový až červený kúsok mäsa, čo sú vlastne pohlavné žľazy. Občas sa tiež krátko varia a zapekajú napríklad so smotanovou omáčkou alebo s vajcami a jablčným, či šumivým vínom.

V astúrskych riekach sa uloví najviac lososov z celého Španielska a  spolu so pstruhmi sú naozaj gastronomickou lahôdkou. Rybárov je možné vidieť na brehoch riek na jar a začiatkom leta, keď sa vracajú z mora hore prúdom, k miestam kde sa trú. Ku kapitálnym kúskom patria lososy dlhé 1,5 m vážiace 50 kg. Kvalita mäsa umelo chovaných sa s nimi nemôže vôbec zrovnávať. V tradičnej astúrskej kuchyni je najviac rozšírený.

Salmón a la ribereňa
4 plátky lososa po asi 200 g, soľ a korenie, hladka múka na obalenie, 2 lyžice olivového oleja, 2 lyžice masla, 75 g sušenej šunky serrano, 125 ml rybieho vývaru, 125 ml jablčného vína sidra
Plátky lososa umyjeme, osušíme, osolíme, okoreníme a obalíme v múke. Na panvici rozohrejeme olivový olej s maslom a pri miernej teplote opekáme asi 5 minút po každej strane. Vyberieme a uschováme horúce. Šunku nakrájame na rezance a opečieme v panvici. Podlejeme rybím vývarom a jablčným vínom a varíme, pokým mierne nezhustne. Plátky lososa dáme na tanier a prelejeme omáčkou

Dobrou prílohou k sladkovodným rybám môžu byť aj

 

Patatas asturianas - Zemiaky na astúrsky spôsob
1,5 dl oleja, 250 g bravčového mäsa, 1 cibuľa, 1 strúčik cesnaku, 100 g klobásy, 250 g mrkvy, 2 zelené papriky, 500 g rajčiakov, 2 dl bieleho vína, 1 kg zemiakov, 250 g hrášku, soľ

 

 

 

V ohňovzdornej mise rozohrejeme olej a opečieme na ňom mäso pokrájané na kocky. Pridáme cibuľu a cesnak pokrájané nadrobno, klobásu i mrkvu pokrájané na kocky a chvíľu dusíme. Potom pridáme papriku pokrájanú na kúsky a olúpané a pokrájané rajčiaky. Znova chvíľu dusíme, potom podlejeme vínom a keď je už mäso polomäkké, pridáme zemiaky pokrájané na kocky, hrášok, premiešame, podlejeme vodou, osolíme a varíme na miernom ohni, až kým zemiaky nezmäknú. Podávame v nádobe, v ktorej sme jedlo varili. 

 

 

Konštantnou súčasťou astúrskych lúk sú kravy a kozy. Astúria produkuje mlieko pre takmer celé Španielsko. Kočovný pastiersky život tu má stále zlaté dno. Registrovaných je viac ako 30 druhov rôznych syrov, z troch druhov mlieka – kravského, ovčieho a kozieho. Pre milovníkov syrov je východná horská oblasť učineným rajom. Na „syrovej vuelte“, objavíte nečakané pochúťky, ktoré sa vyrábajú v tak malom množstve, že sa ani nedostanú do obchodnej siete.

 

 Miestny syr Cabrales s ušľachtilou modrou plesňou sa podobá na rockfort. Toto biele zlato dozrieva v jaskyni  Cueva del Cares, kde je aj múzeum výroby tohto syra.

 

 

Pri putovaní Astúriou sa nedajú prehliadnuť zvláštne objekty vyzerajúce ako kôlne na štyroch stĺpoch, ktorými v skutočnosti aj sú. Podľa toho, či má kôlňa štvorcový alebo obdĺžnikový pôdorys, nazýva sa area alebo panera. Zmyslom tejto zvláštnej a tradičnej architektúry bola ochrana uskladnenej úrody pred hlodavcami.

Sidra

Jablone pestovali v severnom Španielsku už Kelti, aby z nich získali opojný nápoj. Písal o ňom už v 1. storočí p. n. l. grécky zemepisec  a historik  Strabón. Legendárny nápoj zythos sa dnes volá sidra. Ďalším poznávacím znakom tohto regiónu je práve toto šumivé jablčné víno. Pozor, nemýliť si s  podradným alkoholom z našich obchodov. Ide o kvalitný, viac či menej alkoholický nápoj, pri ktorom je okrem jeho zloženia dôležitý aj rituál podávania. Sidra sa podáva v typických vinárňach, ktoré sa nazývajú chigres Jej nalievanie z výšky do pohára je skutočným umením, ktoré nie každý ovláda, pričom vzdialenosť pohára a hrdla fľaše je najmenej jeden meter. Stať sa čašníkom v sidrérii vyžaduje špeciálnu prípravu, sidra sa totiž nalieva do pohára tak, že čašník drží fľašu v zdvihnutej ruke pekne vysoko, kým pohár drží v druhej ruke čo najnižšie. Potom fľašu otočí a prúd sidry musí pri nalievaní dopadať presne do pohára, na jej vnútornú stenu. Tým sa dosiahne potrebná šumivosť nápoja.  Teda ak je čašník dostatočne skúsený. Tunajší čašníci sú síce machri, ale občas kvapne aj na podlahu. Preto sú podlahy v astúrskych baroch posypané pilinami. Náraz tekutiny na steny pohára jej dodá tú autentickú chuť, preto napriek desiatkam rôznych druhov sidry dostupných v obchodoch, tú pravú ochutnáte iba v astúrskej sidrérii.

 

   
   

Sú dva druhy sidrynatural gasificada. Prvá pochádza z malých hospodárstiev, je prírodná, nerezaná, kvasená bez prísad, trpkastá, zakalená, intenzívne voňavá, pije sa vždy mladá a skladuje sa najviac rok. Tá druhá prisladená sa vyrába priemyselne a stabilizuje sa v tankoch s ušľachtilej ocele. V samotnej Astúrii sa pije málo. Rozlišujú sa tri typy nápoja – polosuché, suché a silne obohatené oxidom uhličitým. Vychýrená je aj miestna jablčná pálenka calvados. Tento názov však úradne patrí slávnemu francúzskemu nápoju a väčšinou sa ani nedostane na trh a slúži osobnej spotrebe alebo v blízkom okruhu priateľov. Zo sidry sa  však pripravuje vo veľkom tiež jablčný ocot, tešiaci sa obľube u tých, ktorí dbajú na zdravú životosprávu.
Každý rok Astúrčania súťažia  a oslavujú najlepšie bohaté pokrmy z jedného hrnca, fazuľu, cibuľu i zvodné sladkosti a jablčné vína. V čase zberu gaštanov sa tu konajú slávnosti, pri ktorých sa jedia pečené gaštany alebo gaštany varené v mlieku.

 

Jablkový koláč bol obľúbený predovšetkým  na severe. Dnes sa však pre svoju obľúbenosť pečie po celom Španielsku a podáva sa ako dezert.

 

Tarta de manzanas –Jablkový koláč
300 g hladkej múky, 100 g cukru, 200 g masla, 1 vajce, trochu soli, tuk na vymazanie formy, 750 g jabĺk, šťava z 1 citróna, marhuľový džem na potretie, 1 lyžička mletej škorice.
Z múky, cukru, masla vajca a trochu soli vypracujeme krehké cesto. Zabalené vo fólie ho chladíme asi 30 minút. Potom ho vyvalkáme a vložíme do vymastenej koláčovej formy, pričom zvýšime okraje a dno cesta prepichneme viackrát vidličkou.. Jablká ošúpeme, odstránime  jadrá a nakrájame na kolieska. Vejárovite rozložíme na cesto a pokvapkáme citrónovou šťavou.  Pečieme asi 30 minút v rúre predhriatej na 200 °C. Koláč vyberieme, necháme trochu ochladnúť a potrieme marhuľovým džemom zmiešaným so škoricou

Feliz viaje!
Ľubomír Štancel

Zobrazené 1010 krát
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama