sobota, jún 24, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Skvosty južnej Indie

Skvosty južnej Indie.
Odjakživa ma fascinovala India. Svojou jedinečnosťou, pestrosťou prírody, obdivuhodnou architektúrou, širokou paletou obyvateľstva, prívetivosťou a skromnosťou ľudí. A tak som sa tam vrátil. Tentoraz do južnej  Indie. Po prílete do Madrásu sme sa dopravili do pobrežného mesta Mamallapuramu, ktoré je zapísané v UNESCO. Navštívili sme, akože ináč v týchto končinách, záchrannú stanicu krokodílov.

Tu chovajú tri druhy, žijúce v Indii: gaviála, krokodýla cejlónskeho, aj krokodýla behenného, ktorý je v mnohých častiach krajiny považovaný za posvätného. Je to úspešná stanica. Keď sa im darí s odchovom, púšťajú zvieratá do voľnej prírody. Ale nielen krokodíly sú tu atrakciou. O spestrenie programu sa starajú miestni cigáni.

   

V krásnych krojoch predvádzajú ľudové tance.
Ani chrám Shore v Mamallapurame  sa nepatrí obísť a jeho okolie je tiež veľmi zaujímavé. Rozhodli sme sa teda požičať si bicykle, aby sme mohli vstrebať všetku tú krásu v širších súvislostiach. V požičovni sme sa dohodli deň vopred. Bicykle boli nachystané, no bolo nám čudné, že nemajú brzdy. Upokojili sme sa v domnienke, že terén je aj tak hrboľatý a pôjdeme pomaly po rovine, zrejme tu brzdy ani netreba. No hneď za prvou zákrutou sa nám bicykle samočinne rozbehli dolu strmým kopcom a my sme si chytro museli vybrať: skončíme vľavo v prašnom násype alebo vpravo v tŕnistom kroví. Zvolili sme vľavo. Ľahšie bolo oprášiť sa ako hojiť rany z tŕnia. Vrátili sme sa teda do požičovne a prekvapená obsluha  nám v priebehu polhodiny namontovala brzdy.

   


V meste Madurai, ktoré nazývajú Atény východu, sme navštívili vyčačkaný chrám Mínakší-Sundaréšvara, jeden z najväčších chrámových komplexov južnej Indie. Dlho sme tam stáli a nechápavo krútili hlavou ako sa dalo kedysi také čosi vôbec postaviť a vytesať tak precízne vymodelované výjavy. Historické a zakaždým atraktívne objekty indickej kultúry sú lákadlom nielen pre turistov, ale aj pre domácich návštevníkov. Líšia sa však vstupným poplatkom. My sme zaplatili dvestopäťdesiat rupií, zatiaľ čo domorodci len päťdesiat. A tak to bolo všade.  Aj to patrí k tejto krajine. Pokračovali sme do Allepey cez rezerváciu Peryiár, známu ako domov divokých tigrov. Tento trek sme absolvovali so skúseným sprievodcom. Hoci sme, možno našťastie, žiadneho tigra nevideli, vyplašil nás divoký sloní samec, ktorý sa vyrútil z hustého porastu chvalabohu iným smerom. Míňali sme čajové plantáže, voňavé záhrady exotického korenia a napokon sme navštívili kardamomovú plantáž.

   


Mohutná rastlina kardamovník, dorastajúca do výšky  až päť metrov, je v podstate indickým endemitom. Pripravuje sa z nej éterický olej, je aj cenným korením. Mleté korenie sa nazýva kardamom a je jednou zo zložiek indického kari. Rastlina sa využíva aj ako okrasná, vzhľadom na zaujímavé mohutné listy. Mimochodom, ženy trhačky čajov aj triedičky kardamomu zarobia denne za intenzívnu prácu stopäťdesiat rupií, čo sú približne dve eurá. V Allepey sme sa plavili po sladkovodných keralských kanáloch v objatí nádhernej pobrežnej scenérie a prespali sme v hausbóte. V Šravanbelagole nás uchvátila najväčšia monolitická stojaca socha Indie a jedna z najväčších na svete. Pri nej dostávajú indické ženy požehnanie pre šťastie v podobe červenej bodky na čelo. Aj prastaré mesto Hampi je zaradené v zozname UNESCO. Leží v krajine balvanov a skál a množstva schodov klesajúcich k posvätnej rieke po celej dĺžke pobrežia. Tu je vždy veľa ľudí, ktorí sa čvachtajú oblečení v kalnej vode, ale neplávajú, lebo Indovia zväčša plávať nevedia.

   


Voda je neodmysliteľnou súčasťou ich rituálov očisty tela aj ducha. Pre túto časť krajiny sú charakteristické okrúhle člny. Aj my sme mali tú česť povoziť sa v tých nepohodlných plavidlách. Odfotografovali sme sa s miestnymi rybármi, aj s ich rodinami. Obyvatelia Indie  sa radi fotografujú, dokonca o to prosia turistov. Nepýtajú si bakšiš, stačí im, keď sa uvidia na displeji. Rozlúčili sme sa s nimi aj s južnou Indiou.  Človek nemôže byť všade, ale sem by som sa niekedy ešte rád vrátil.

Martin Ďurica, právnik a cestovateľ - navštívil vyše sedemdesiat krajín sveta

   
Zobrazené 935 krát
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama