piatok, december 15, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Z Floridy do štátu Washington - časť prvá

Z Floridy do štátu Washington

Zhodou náhod sme boli pozvaní na zaujímavú dovolenku. V priebehu sedemnástich dní sme sa totiž ocitli na dvoch diametrálne odlišných miestach USA. Vo dvoch štátoch, ktoré sa líšia vari najviac zo všetkých amerických štátov (ak neberieme do úvahy mimo kontinentálnu Aljašku).

Tým prvým je Florida, subtropický až tropický polostrov, rovinatá krajina, ktorej značná časť leží na bažinách a v zajatí brakickej a morskej vody. Leží najjuhovýchodnejšie a tým druhým extrémom je štát Washington, ktorý nájdete na mape Spojených štátov najseverozápadnejšie. Ich spojením by sa dala urobiť uhlopriečka cez celú severnú Ameriku. Floridu obmýva Atlantický oceán, ktorý tam plynule prechádza do teplého Karibiku a Washington zasa bičujú vlny Tichého oceánu. Cez Washington sa tiahne z kanadskej Britskej Columbie až dolu do Kalifornie vysoké pohorie s najvyšším vrchom neďaleko washingtonského Seattle - Mont St. Rainierom (4.392 m). Aj to je poriadny rozdiel, čím sa tento štát líši od Floridy. A kým na Floride je po celý rok teplo, Washington leží v miernom pásme prakticky na rovnakej rovnobežke ako Slovensko, teda v zime je tam zima. Čo však majú spoločné je, že patria medzi najbohatšie štáty Ameriky.

   

Florida (I.časť)
Ekonomicky najvýhodnejší pre nás bol let z Prahy cez Frankfurt priamo do Fort Lauderdale, kde sme boli ubytovaní. Bývalé študentské mestečko Fort Lauderdale, dnes jedno z populárnych turistických centier, kde býva vyššia vrstva tunajšieho obyvateľstva, leží asi tridsať míľ severne od Miami. Apropos, míle a ostatné merné jednotky (inče, galóny, stopy...) nás po celý čas nášho pobytu prenasledovali a mali sme čo robiť, aby sme sa s nimi vysporiadali. Vari prvé, čo bolo treba urobiť, bola návšteva požičovne aut. Bez auta by sme nemali šancu ani zďaleka toľko toho vidieť a zažiť. Taxíky sú mimoriadne drahé a autobusové spojenie síce funguje, ale nie všade sa dá dostať a čas dopravy na želané miesto trvá veľmi dlho, pretože často treba prestupovať a intervaly sú pridlhé. Napokon, takmer každý má auto, lebo ako sami domorodci vravia, bez „káry“ by boli stratení. Prenájom auta na týždeň sa určite oplatil, napokon nebolo to až tak drahé.
Pre našinca je jazda na Floride pomerne príjemná. Všetky automobily majú automatiku, na čo sa dá pomerne rýchlo navyknúť. Na červenú na semafore sa môže odbočiť doprava. Je to praktické, kedysi to tak bolo aj v Československu. Na diaľnici sa môže predbiehať zľava aj sprava. Parkovacie miesta sú všade také široké ako u nás pre ZŤP (ale to je aj tým, že Američania majú veľa veľkých aut). Keď sa stretne na rovnocennej križovatke so značkou STOP! viac dopravných prostriedkov, v jazde pokračuje najskôr ten, ktorý na „stopku“ prišiel prvý. Zaujímavé je, že na Floride majú automobily poznávacie značky len vzadu (v štáte Washington ich musia mať aj vpredu) a pod veľkým nápisom Florida aj o čosi menší Sunshine state (slnečný štát). Všetky americké štáty majú nejaký charakteristický „podnázov“.

   

Ešte by som rád apeloval na ohľaduplnosť našich vodičov. Ale to vari vyplýva aj zo životného tempa, ktoré sa mi javilo na Floride akési pomalšie, a tým aj šoféri ohľaduplnejší. Raz sa nám prihodilo, že sme išli v šesťprúdovej diaľnici v troch ľavých prúdoch a trošku neskôr sme si všimli, že potrebujeme zabočiť doprava. Pod stresom (navyknutí u nás) sme "vyhodili" smerovku a na  naše počudovanie sme poľahky prešli cez ďalšie tri pruhy, lebo autá naokolo ohľaduplne pribrzdili. Fort Lauderdale leží pri mori, nuž teda nebol problém zaviesť sa k dlhočiznej bielej piesčitej pláži, ktorá pôsobila akoby nemala konca ani na jednu ani na druhú stranu. Bola aj dostatočne široká, čiže turisti tu majú dostatok miesta pre seba a nemusia sa tlačiť jeden vedľa druhého ako to poznáme napríklad z Talianska.

   

Čo nás zaujalo, boli desiatky kopčekov piesku ohradené páskou s varovaním. Boli to zahrabané vajíčka morských korytnačiek. Obyvatelia Floridy aj turisti sú už zvyknutí nažívať v susedstve so živočíchmi, ktoré tu majú svoju domovinu. Piesok z pláže pokračoval aj pomerne ďaleko do mora, možno päťdesiat metrov od brehu, kde bola stále plytká voda. Až tam sa dalo plávať. Ja osobne viac obľubujem skalnaté pobrežie s krištáľovo čistou vodou, ako napríklad v Jadrane, ale aj nevysoké vlny tu majú svoje čaro. Dalo sa v nich vyšantiť a voda bola taká teplučká, že sa nám z nej nechcelo vyjsť.

   

Strava v Amerike je kapitola sama o sebe, až sa nám zdá byť neuveriteľné, že taká vyspelá krajina, ktorá dosiahla taký dramatický rozmach, tak životaschopná... a jej obyvatelia nemajú (aspoň podľa Európana) poriadne stravovacie návyky. Dokonca nechápem, ako málo zemiakov obsahuje ich strava, veď tie odtiaľ pochádzajú. V súčasnosti ich nahradili takmer ku všetkým pokrmom čipsy. A tak vás už ani neprekvapí, keď k sladkej palacinke dostanete na tanier opekanú slaninku. No nás nič neodradilo a povedali sme si, že sa vžijeme do role Američana aj čo sa jedla týka a že si to vychutnáme aspoň na niekoľko dní.
Koniec I.časti.
Pokračovanie o týždeň.

Zobrazené 1061 krát
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama