utorok, máj 23, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Je v tom gén!

NÁVOD NA DLHOVEKOSŤ – Je v tom gén!
Niektorí vedci chceli nájsť presné miesto, kde sa rozhoduje o dĺžke nášho života. Hľadali ho v „niti života“ utkanej v dlhom reťazci kódov DNA.   Veľmi sľubným vysvetlením nášho starnutia je mutačná teória nahromadenia omylov. Naše bunky sú denne pod tlakom rôznych vonkajších, ale aj vnútorných atakov. Za celý život je každá naša bunka takto napadnutá približne tisíckrát. Následky sa prejavia v chybách a nežiadúcich prepisoch knihy života, ktorá je zapísaná v našej DNA. Ten zápis môžeme chápať aj inak. Predstavme si, že tie malé chybičky sa hromadia ako šum magnetofónovej pásky, alebo škrabance na gramofónovej platni. Takáto šumom zaťažená informácia sa dostáva z DNA do výrobných hál bunky ako zle prepísaný nákres a bunka z neho vyrába na vlastnú škodu zmätky. Príkladom sú starecké škvrny na koži.   Profesor Walford modifikoval túto teóriu na „samozničenie“ organizmu tým, že náš imunitný systém začne omylom pracovať proti vlastným bunkám.

Opäť chybným zápisom v DNA. Anarchia ovládne telo. Od tejto teórie je už len kúsok k myšlienke, že existujú ľudia s génmi, ktoré tejto anarchii účinne bránia. Svetoznámym príkladom je slávny anglický politik Winston Churchill. Každá z nerestí tohto svetoznámeho politika by samotná zabila väčšinu z nás ešte pred dôchodkom. Bol nezdravo obézny, permanentne v strese, ktorý sa za druhej svetovej vojny ešte vystupňoval. Zažil vážne sklamania – napríklad, keď ho po víťaznej druhej svetovej vojne ako vojnového hrdinu porazil vo voľbách celkom priemerný a zabudnuteľný politický protivník. Churchill sústavne fajčil cigary, vypil fľašu whisky denne a svoj výrok „Absolutely no sport“ dodržiaval dôsledne. Veď koniec života prakticky preležal v posteli a pritom sa dožil úctyhodných 91 rokov. Je teda celkom logickou predstavou, že musel mať v sebe nejaký zázračný gén, či gény, proti všetkým civilizačným neduhom. A tak, ako v minulých storočiach hľadali dobrodruhovia Svätý grál či Kameň mudrcov, dnes majú tisíce vedcov v pracovnej náplni objaviť záhadu Churchillovho génu…

Je to on?  

Hľadanie konkrétneho „génu starnutia“ bolo dlho neúspešné a zdanlivo aj beznádejné. Až vo februári 2009 ohlásila skupina nemeckých vedcov pod vedením profesorky Almut Nebelovej z Inštitútu klinickej molekulárnej biológie v Kieli nádejnú stopu. V projekte Matuzalem využili databázu génovej banky až vyše troch tisícok dlhovekých ľudí. Vzácne sa u nich zhodoval výskyt génu nazvaného Foxo3A. Ten potvrdili americkí génoví experti aj u dlhovekých obyvateľov USA a Japonska, francúzski zasa v ich domácej populácii.   Konkrétne aktivity tohto génu však stále ešte nie sú jasné. A je tu jedna zvláštnosť. „Zaujímavé je, že tieto genetické efekty sú oveľa evidentnejšie pri storočných ľuďoch ako pri 95-ročných,“ povedala členka tímu, doktorka Friederike Flaschbartová. Kým sa však nepotvrdí prítomnosť, či absencia tohto génu v náhodnej populačnej vzorke, musíme byť opatrní. Navyše je známe, že dedičnosť rodičovských génov má na potomstvo len čiastočný vplyv, o ktorý sa delí s vplyvom prostredia a výchovy v pomere 40:60, resp. podľa iných 60:40. Stále teda ešte môžeme rozhodovať o dĺžke svojho života aj bez génu Foxo3A. Predstava, že bez zásluh a námahy získame „gén mladosti“ je síce lákavá, ale určite málokto by chcel vyzerať ako Churchill a stráviť zvyšok svojho života ako hroch zabudnutý v posteli.

Láska nás omladzuje  

Pre nás je najpozoruhodnejšou myšlienkou fakt, že láska omladzuje. Ľudia to odpozorovali už pred tisícami rokov. Náhle zamilovaní akoby rozkvitnú, je na nich priam vidieť, že im Príroda dodala nečakanú forsáž mladosti. Sú plní energie, svieži, očividne šťastní a optimistickí. Samozrejme, že sa našli takí učenci, ktorí sa rozhodli využiť túto schopnosť vyhladiť vrásky aj prakticky a predvídateľne. Len čo boli objavené hormóny ako sprievodné chemické zlúčeniny lásky, rozhodli sa nájsť ich a použiť aj pre tých, čo nemajú to šťastie byť zamilovaní. To vyvolalo myšlienku dodať nášmu telu hormóny mladnutia transplantáciou pohlavných žliaz mladších ľudí. Tieto pokusy sa údajne v polovici 20. storočia aj uskutočnili, a to na čínskych väzňoch odsúdeným na smrť. Starším väzňom boli implantované pohlavné žľazy omnoho mladších popravených spoluväzňov, čo sa vraj následne prejavilo aj v ich výrazne mladšom vzhľade. Okolo týchto pokusov je však už desaťročia ticho. Takže také jednoduché to asi predsa len nebude. Tak ako ďalej? No, už to tak vyzerá, že si na ceste k dlhovekosti toho budeme musieť povedať predsa len viac, než iba heslovité časopisecké návody ako sa stať sviežim seniorom „ľahko a rýchlo“. Nech sa páči, skúsme to inak!
- pokračovanie o týždeň -
Ukážka z knihy G. Murína: Návod na dlhovekosť

Zobrazené 721 krát Naposledy zmenené štvrtok, 05 marec 2015 13:58
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama