štvrtok, august 17, 2017
Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť

Športom k dlhovekosti!

NÁVOD NA DLHOVEKOSŤ – Športom k dlhovekosti! 
Vo vyspelých krajinách sa pravidelne objavujú nové návody na zdravý pohyb. Kedysi to bola džezgymnastika, potom aerobic, strečing, džoging a stepping. Na individuálne cvičenie mali poslúžiť malé trampolíny do spálne, rotopédy pred televízor, dokonca „fitnes do vrecka“. To je kombinácia nastaviteľnej oceľovej pružiny a gumových napínadiel pod názvom Powerman 3. Ten zázrak je výsledkom kozmického výskumu, pretože astronauti potrebujú udržovať svoju kondíciu aj v obmedzenom priestore.   Nič proti tomu, ale ani najlepšia pomôcka vás nezbaví nutnosti naozaj sa pohnúť.

Navyše, užitočnosť niektorých z nich je pochybná. Svojho času to boli igelitové návleky na predkolení aj okolo bokov, ktoré mali napomôcť „spáleniu“ väčšieho množstva podkožného tuku. Alebo závažia na zápästiach bežcov. Či „štipce na nos“, ktoré boli svojho času populárne aj medzi špičkovými športovcami.   Podvýbor amerického Kongresu v 90. rokoch inicioval štúdiu dopadov takýchto módnych trendov na zdravie rekreačných športovcov. Podľa nej až polovina cvičeniek a cvičencov trpela na následky aerobicu. Išlo o celkové presilenie organizmu, vplyv zlej obuvi a nevhodné oblečenie (najmä populárne holenné návleky), ako aj príliš tvrdej podlahy posilňovne, na čo najviac dopláca naša chrbtica. Dosvedčujú to aj závery nedávnej konferencie o vplyve pravidelného cvičenia na naše zdravie, publikované v britskom The Guardian.   Mimochodom, najväčší propagátor džogingu, Jim Fixx, po jednom takom rannom behu predstúpil pred novinárov s vyhlásením ako sa výborne cíti – a padol mŕtvy! Sharon Stoneová zasa utrpela stredne ťažkú porážku počas nácviku na charitatívny beh. Podľa nej dokonca vznikol aj nový medicínsky termín – „syndróm Stoneovej“. Označuje mozgovú príhodu ľudí po štyridsiatke, ktorí pre vylepšenie svojej figúry preháňajú športové aktivity. A doplácajú na to nielen amatéri. Napríklad aj člen pakistanskej bejzbalovej reprezentácie po rannom behu dokríval so zraneným kolenom, čím vypadol z prípravy na sezónu.   Tiež sa spýtajme – kto vlastne beháva? Žeby dedinčania uprostred šírych lúk a hájov, kde sa môžu nadýchať zdravého vzduchu? Pravdaže nie! Prevažne behávajú „mešťania“ a to tam, kde žijú – teda v meste. Ťažko sa potom môžu čudovať, že v rámci takýchto „behov za zdravím“ denne nadýchajú podľa odhadu vedcov z Lancasterskej univerzity dvadsaťkrát viac smogu, ako ich menej pohybu chtiví spoluobčania.  
Riešenie: Ponúkla mi ho v rozhovore, so starnutím skvelo vychádzajúca herečka, pani Květa Fialová, keď povedala: „Mám kamarátku, s ktorou chodím na prechádzky. Ja chodím veľa a možno rýchlo, ako mi iní hovoria. A ona odrazu povie, že ju bolia nohy, že je smädná, je jej zima alebo horúco. Ja sa vždy až zľaknem od prekvapenia, že by mi mala byť zima. Keď idem na prechádzku, mne ani nenapadne, že existuje taká vec ako zima či teplo. Ja viem, že idem na prechádzku a ostatné neexistuje. Telo nevnímam.“

Aj málo je viac, než nič!  

Prívržencov športovania v ľahu na gauči pri televízore, tzv. „gaučingu“, najviac odrádza, že by tie svoje spanilé postavy museli naštartovať k nevídaným výkonom. Ale tak to vôbec nie je! Krok je predsa maličkosť a chôdza prirodzenosť. Ide len o to, aby sa nazbieralo tých krokov za deň dosť. Japonci, šampióni v dlhovekosti, tvrdia, že by ich malo byť desať tisíc denne.   Doktor Pavel Malovič ako špecialista na telovýchovu a šport upozorňuje, že dvadsať minút chôdze sa svojím účinkom vyrovná desiatim minútam behu. A podľa vedcov z Canterbury Christ Church University v Kente už pätnásť minút chôdze denne pomôže výrazne našej obrane proti koronárnym chorobám a infarktu. V ich štvormesačnom pokuse jedna skupina dobrovoľníkov chodila denne naraz 20 – 40 minút, druhá dvakrát po 10 – 15 minút a tretia trikrát po 5 – 10 minút. U všetkých sa oproti vyznávačom „gaučingu“ zlepšil pomer apolipoproteínu I a celkovo lipoproteínov v krvi. Tým najpilnejším srdce vykazovalo výkon akoby bolo o desať rokov mladšie.

Ponáhľajme sa pomaly!  

Minule som si všimol pozoruhodnú premenu svojho priateľa z tenisu. Tipujem, že keď mal dvadsať rokov, tak vzdychal len keď išiel do postele s vnadnou spoločníčkou, teraz už nechtiac vzdychá od námahy aj keď lezie po športovom zápase do svojho luxusného džípu. To je ale dôležité poučenie. Nestačí, že raz za týždeň vybehnete na tenisové kurty a tam takpovediac vypľujete dušu. Videl som aj iných svojich priateľov, ktorí na kurte vyzerali, že dodýchajú. To preto, lebo to bol ich jednorazový, vysiľujúci výkon za celý týždeň. Podstatné ale je hýbať sa „o trochu viac“ každý deň. Stačí aj málo, napríklad chodiť po schodoch a odpustiť si výlety výťahom. Vykráčať v pokoji tých pár poschodí je predsa hračka – a účinná. A dole to ide samo.   Alebo taká jednoduchá pomôcka ako sú rebriny. Zavesiť sa na ne raz za deň a urobiť zopár výmykov je priam zázračná medicína. Najmä na chrbticu, ale aj brušné svaly.   Poučenie:  Ak už nechceme byť rovno mladší, stačí, ak si vďaka cvičeniu udržíme optimálnu kondíciu. Nebuďme starší, než sme. Stačí tak málo – hýbme sa!  
Riešenie:  Najlepšie je také cvičenie či telesná námaha, pri ktorých si ani neuvedomujeme, že vynakladáme nejaké úsilie navyše. To mala asi na mysli talianska poslucháčka Rádia CD International, keď na otázku akému športu sa venuje najradšej, odpovedala, že tomu najprirodzenejšiemu – milovaniu. 

- pokračovanie o týždeň -

Ukážka z knihy G. Murína: Návod na dlhovekosť

Zobrazené 906 krát Naposledy zmenené štvrtok, 05 marec 2015 13:57
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najpopulárnejšie, komentáre, tagy

  1. Populárne
  2. Komentáre
Reklama
Reklama
Proces
Reklama
Helen štúdio
Reklama